Prvý izraelský premiér David Ben-Gurion ešte v čase vzniku Izraela podotkol, že Židia si musia zabrať pre svoj štát čo najviac pôdy, ak chcú prežiť. Teraz, po prvýkrát v histórii Izraela, nebudú Židia na okupovaných územiach v pásme Gazy a západnom brehu Jordánu väčšinovým obyvateľstvom. Pritom podľa terajšieho premiéra Ariela Šarona je to jediná cesta ako prežiť. A žiť s Palestínčanmi v mieri. "Chcem pokračovať a dokončiť veci, ktoré sú dobré pre krajinu, s nádejou, že sa dosiahne politická dohoda, ktorá povedie k mieru," tvrdí Šaron.
Evakuácia 8 500 osadníkov, prevažne z pásma Gazy, ktorá sa začne na budúci týždeň, je pre týchto ľudí bolestivá. A podľa nich aj nespravodlivá. Napriek vysokým kompenzáciám, ktoré od vlády dostanú, vraj nik nezohľadňuje ich osobné pocity či potreby. Kým väčšina Izraelčanov súhlasí s odsunom, na stranu osadníkov sa vo vláde viditeľne postavil len expremiér a bývalý minister financií Benjamin Netanjahu. Dosť neskoro a málo presvedčivo. Hoci sa vzdal ministerského kresla. Nedá sa totiž prehliadnuť, že ten istý Netanjahu nechal svoj podpis pod medzinárodnými zmluvami z Oslo (1993) a Wye Plantation (1998), ktoré s týmto scenárom v budúcnosti počítali. Vo Wye Plantation napríklad pripustil, že sa Izrael stiahne z jedného percenta územia západného brehu. Ako to, napokon, Izrael teraz robí. A je to ten istý Netanjahu, ktorý ešte ako premiér v minulosti súhlasil s historicky prvým odsunom osadníkov z Hebronu. A ten pre židovskú symboliku určite znamená viac ako púštna Gaza.
Pre osadníkov je možno postup nespravodlivý. Ako vždy, keď sa treba z politických či ekonomických dôvodov vysťahovať kvôli vyššiemu štátnemu záujmu. Nespravodlivé bolo a je určite aj znemožnenie návratu 200-tisíc palestínskym utečencom do ich domovských osád, ako si to Tel Aviv od medzinárodného spoločenstva vymohol. Nespravodlivých je veľa vecí, najmä ak sa stanú dôvodom na podmienky a protipodmienky oboch strán. Zaistenie bezpečnosti tých pár roztrúsených osád v Gaze by však bolo v budúcnosti pre Izrael oveľa nákladnejšie. Nehovoriac o tom, že mierový plán, tzv. cestovná mapa, odsun vyžaduje. Pritom strategický západný breh Jordánu, kde sa Tel Aviv vzdáva len štyroch osamelých osád, zostane aj v budúcnosti pod židovskou kontrolou. Sám Šaron v týchto dňoch prízvukoval, že "väčšina z 240-tisíc osadníkov sa z tejto strategickej pôdy nepohne".
Zatiaľ zostáva otázne a nedopovedané, čo odsun prinesie. Obyvatelia Gazy sa obávajú anarchie, ktorá evakuáciu v prvých dňoch vystrieda. Hoci palestínske bezpečnostné zložky sú pripravené prevziať kontrolu, stále im chýbajú skúsenosti a výbava, aby zabránili napríklad nekontrolovateľným aktivitám militantného Hamasu.
Najväčšou chybou by bolo z vyprázdneného územia odísť a zatarasiť sa pred Palestínčanmi novovybudovaným bezpečnostným múrom. Ak to raz má na okupovaných územiach pod správou Palestínčanov fungovať, chce to najmä ekonomickú spoluprácu. Nie peniaze, ktoré by sa pravdepodobne stratili v súkromnom vrecku. Spoluprácu a spoločné projekty. Izrael bude mať síce nesporne vždy nad Palestínčanmi ekonomicky prevahu. Bezpečne sa však bude cítiť len vtedy, keď naučí Palestínčanov, ako sa o bezpečnosť starať.
StoryEditor
Izrael iba plní staré sľuby
Prvý izraelský premiér David Ben-Gurion ešte v čase vzniku Izraela podotkol, že Židia si musia zabrať pre svoj štát čo najviac pôdy, ak chcú prežiť. Teraz, po prvýkrát v histórii Izraela, nebudú Židia na okupovaných územiach väčšinovým obyvateľstvom. Pritom podľa terajšieho premiéra Ariela Šarona je to tiež jediná cesta, ako prežiť. A žiť s Palestínčanmi v mieri. "Chcem pokračovať a dokončiť veci, ktoré sú dobré pre krajinu, s nádejou, že sa dosiahne politická dohoda, ktorá povedie k mieru," tvrdí Šaron.