StoryEditor

Čierna vízia pre budúce generácie

29.04.2005, 00:00
Budú sa mať vaše deti lepšie ako vy? Takto provokatívne sa pýtala holandská vláda v unikátnom prieskume svojich občanov. Testu sa zúčastnilo vyše stopäťdesiat tisíc Holanďanov. Päťdesiatpäť percent z nich bolo síce spokojných so stavom svojej krajiny a viac ako sedemdesiatim percentám sa páčila situácia v ich meste a regióne, o budúcnosti však tamojší ľudia rozmýšľajú menej optimisticky. Iba vyše tridsať percent verí, že v Holandsku sa bude aj v budúcnosti žiť dobre. Majú strach či bude poriadok, obávajú sa o svoje príjmy i vzťahov s prisťahovalcami, ktorých žije už dnes v šestnásťmiliónovej krajine viac ako milión. Väčšina sú moslimovia.

Budú sa mať vaše deti lepšie ako vy? Takto provokatívne sa pýtala holandská vláda v unikátnom prieskume svojich občanov. Na teste sa zúčastnilo vyše stopäťdesiattisíc Holanďanov. Päťdesiatpäť percent z nich bolo síce spokojných so stavom svojej krajiny a viac ako sedemdesiatim percentám sa páčila situácia v ich meste a regióne, o budúcnosti však tamojší ľudia rozmýšľajú menej optimisticky. Iba vyše tridsať percent verí, že v Holandsku sa bude aj v budúcnosti žiť dobre. Majú strach, či bude poriadok, obávajú sa o svoje príjmy i vzťahov s prisťahovalcami, ktorých žije už dnes v šestnásťmiliónovej krajine viac ako milión. Väčšina sú moslimovia.
Pri analýze posledných udalostí v Holandsku sa tamojším ľuďom nemožno čudovať, že vidia budúcnosť čierne. Dve politicky motivované vraždy za dva roky -- najskôr radikálny odporca imigrácie Pim Fortuyn, a potom režisér Théo van Gogh, ktorý bol známy filmami o spoločensky pálčivých problémoch, najmä o útlaku moslimských žien. Krajina, ktorá žila v prepychu a pokoji, má problémy s vyššou kriminalitou spôsobenou chudobou prisťahovalcov a hľadá peniaze na dôchodky. Štát, ktorý si dovolil mať takmer milión invalidných a predčasných dôchodcov, tvrdí: už to takto ďalej nejde, musíme uťahovať opasky. To neznie sľubne.
Človek má chuť výskum zľahčiť. Ako by asi vyplnili dotazník ľudia vo Francúzsku alebo v Holandsku v roku 1942, keď obidve krajiny okupovali nacisti a v Európe zúrila vojna. Čo by doň napísali počas ropnej krízy alebo deň po 11. septembri? Určite by v ňom zaznelo ešte viac obáv o osud ďalších generácií. Tak ľahko sa však prieskumy nedajú zmiesť. Neurobila to nakoniec ani holandská vláda. Jej premiér Jan Peter Balkenende povedal, že pre neho je výskum pozitívny, ale pre "nás", čiže Holanďanov, je varovný.
Z čoho má Balkenende obavy? Holandsko bude napríklad už o päť týždňov schvaľovať európsku ústavu. Počet odporcov rastie a nikto netuší prečo. Holandsko je zakladajúcim členom Európskeho spoločenstva a vždy podporovalo integráciu. Zrazu je zapálených menej ako skeptikov. Viac ľudí neverí, že Európa dokáže riešiť ich problémy a vodcovia majú víziu pre starnúce obyvateľstvo.
Holandská vláda je navyše, mierne povedané, hysterická. Prijala tvrdé azylové zákony, ktoré nútia prisťahovalcov, aby sa rýchlo jazykovo integrovali. Ministerka pre imigráciu, liberálka Rita Verdonková, napríklad po minuloročnom stretnutí s moslimskými imámami povedala, že v budúcnosti s nimi chce hovoriť len holandsky. Väčšina z nich tento jazyk, samozrejme, neovláda. V krajine, ktorá sa pýši
jednou z najdlhších liberálnych spoločností v Európe, ubúda tolerancia a je jasné, že ľudia to pociťujú ako úpadok.
Holanďania sa začali báť živorenia v starobe a obmedzovania slobody.
Bez európskej ústavy určite môžeme žiť. Ale nemôžeme žiť bez tolerancie a dôchodkov. Pokiaľ sa tieto dve veci nepodarí úspešne vyriešiť, bude mať prieskum asi pravdu. Podľa hesla: dobre už bolo.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. december 2024 17:08