O skutočnosti, že zdanenie dividend je absolútny nezmysel, nemožno azda ani pochybovať. A tým zopár pochybujúcim je asi potrebné vysvetliť, že takýto krok by znamenal de facto dvojnásobné zdanenie. Autorovi článku by sa zrejme tiež veľmi nepáčilo, ak by niekto jeho plat zdanil nie raz 19-percentnou sadzbou, ale rovno dvakrát - to znamená, že už raz zdanený plat by sa zdanil ešte raz, opäť 19-percentnou sadzbou dane z príjmu. Nuž a presne takýto postup sa nepáči ani podnikateľom. Jednoducho nechcú mať svoj príjem (v našom prípade zisk) z výrobného faktora (ktorým v tomto prípade nie je práca, ale kapitál) zdanený dvakrát. Ak napríklad akciová spoločnosť vyprodukuje zisk, tento zisk automaticky podlieha dani zo zisku (teda 19 percent). Zdanený zisk potom valné zhromaždenie rozdeľuje na dve časti: na dividendy a časť necháva napr. pre budúce investície a podobne. Ak by sme zdanili dividendy, znamenalo by to, že sme opätovne zdanili už raz zdanený príjem (zisk) - došlo by teda k dvojnásobnému zdaneniu. Tento fakt by však mal veľmi negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pôsobil by veľmi demotivačne na akcionárov, resp. majiteľov spoločností a záporne by ovplyvnil i prílev budúcich zahraničných investícií.
Negatívne vplyvy zavedenia zdanenia dividend by sa v zásade prejavili v dvoch rovinách: prvou by bola snaha spoločností znižovať svoj účtovný zisk všetkými možnými spôsobmi - od prechodu k už spomínanému spotrebnému správaniu firiem, a tým zvyšovaniu svojich nákladov, cez prelievanie ziskov do svojich sesterských spoločností v zahraničí (napr. prostredníctvom objednávania rôznych služieb, výkonov a pod.), až po ich samotný odchod do zahraničia. Druhou rovinou problému by bola príjmová stránka štátneho rozpočtu, ktorá by takouto snahou podnikateľov o záchranu svojich zárobkov značne utrpela. Dokonca by nastali značné výpadky (napríklad v prípade presunov centrál spoločností do tretích krajín). K tomu treba pridať tiež sekundárne vplyvy v podobe nižšej zamestnanosti a zhoršenia sociálnej situácie obyvateľstva.
Nehovoriac o amorálnosti a nespravodlivosti takéhoto kroku.
Autor ďalej v závere tvrdí, že rozvoju malého a stredného podnikania (ktoré by v ideálnom prípade malo byť jadrom ekonomiky krajiny) treba pomôcť aplikáciou podporných a motivačných programov. S tým však v zásade nemožno súhlasiť, pretože akákoľvek štátna pomoc prostredie deformuje a neoprávnene zvýhodňuje príjemcov podpory pred tými, čo si ju nedokázali vybaviť. Vytvára teda nezdravé konkurenčné prostredie, ktoré je navyše financované z peňazí daňových poplatníkov (či už slovenských alebo EÚ ako celku). A samotní podnikatelia podľa prieskumov vyplývajúcich z Auditu podnikateľského prostredia, ktorý Republiková únia zamestnávateľov vypracovala, by radšej privítali odstránenie administratívnych a legislatívnych bariér v podnikaní než akúkoľvek formu štátnej pomoci.
Autor je tajomník RÚZ.