Počas každej schôdze NR SR prechádzam niekoľko ráz okolo nádherných obrazov Albína Brunovského. Jeden z nich sa venuje téme vysťahovalcov - člny, plné ľudí, ktorí opúšťajú chudobné dediny na Orave. Potomkovia týchto vysťahovalcov sa často doteraz k svojej domovine hlásia a je našou povinnosťou im pomôcť pri zachovaní ich národnej identity - presne rovnako, ako to robia susedné štáty. Našťastie, teraz to už je možné, pretože vďaka zmenám v roku 1989 padli politické bariéry a zaniklo delenie na emigrantov "politických" a "iných". V tejto súvislosti sa často spomína Maďarsko, ktoré vynakladá na podporu maďarskej menšiny v zahraničí desiatky miliónov forintov ročne. Negatívnou stránkou je fakt, že práve v tejto krajine sa "boj za práva krajanov" zneužíva na presadenie straníckych záujmov. Obávam sa, že práve k tomuto scenáru sa schyľuje aj u nás.
Dnes sa zíde parlamentná komisia, ktorá sa venuje krajanom. Na našom stole sa objaví dokument, nazvaný Aide Mémoire k súčasnému stavu slovensko-slovenských vzťahov. A hoci sa v ňom predstavitelia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) ohradzujú proti údajnému zneužívaniu ich organizácie na politické ciele, zo samotného dokumentu priam kričí, že ide o súčasť predvolebného boja. Dokument totiž obviňuje súčasnú vládnu moc z toho, že je pre ňu existencia slovenských menšín marginálnou záležitosťou, dokonca príťažou. Ako dôkaz sa uvádzajú údajné "prieťahy" okolo obsahu a prijatia nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Kto si však spomenie na tvorbu zákona, tak vie, že sú v ňom zakomponované všetky požiadavky združenia - vrátane vytvorenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a sústredenie činností a peňazí do jedného centra. Ako sa však zdá, práve tu bude príčina sporu: pretože následne autori textu napadli grantový systém, na základe ktorého sa prideľujú prostriedky...
Nemenej zaujímavý je druhý dokument - požiadavky krajanov. Okrem samozrejmej snahy stať sa trvalou súčasťou vládneho programu a obhajovania záujmov krajanov v zahraničí sú tu body, ktoré sú sporné. Napríklad požiadavka, aby zahraniční Slováci mali priame zastúpenie v NR SR. Ak to majú byť poslanci, ako budú volení či kooptovaní? Alebo bude stačiť komisia pri výbore pre kultúru a médiá - čo by znamenalo zachovanie súčasného stavu? Vláda naozaj len ťažko môže zabezpečiť "bezplatný a nekódovaný príjem vysielania STV a SRo v zahraničí". Vláda môže - a musí - vyčleniť prostriedky na zahraničné vysielanie verejnoprávnych médií. Nemôže však garantovať, že toto vysielanie zachytí napríklad slovenský farmár v Austrálii. Nevedno, čo rozumieť pod požiadavkou, aby vláda "finančne a organizačne zabezpečila zariadenie a prevádzkovanie dôstojného sídla pre umiestnenie organizácií, ktoré zabezpečujú činnosť a prezentáciu problematiky krajanov", a to v hlavnom meste. Poskytnutie reprezentatívnej budovy a financovanie jej prevádzky? A vlastne - prečo majú mať spomenuté, avšak bližšie nešpecifikované organizácie, sídlo v Bratislave? Nesťaží im to styk s krajanmi, medzi ktorými pôsobia?
Vráťme sa však k už spomenutému obvineniu zo zneužívania krajanskej problematiky na politické ciele. Malo sa tak stať rozhodnutím, že Stála konferencia k otázkam Slovákov v zahraničí sa zíde mesiac pred voľbami do NR SR. Zástupcovia SZSZ predsa musia vedieť, že termín konania vyplýva zo samotného krajanského zákona a pozvánky na konferenciu boli rozosielané už v januári, teda dávno predtým, ako sa rozhodlo o predčasných voľbách. A kto sa pozrie na internetovú stránku združenia, nájde tam priamu výzvu krajanom, aby volili také strany, ktoré zabezpečia splnenie požiadaviek krajanov...
Práve súčasná vláda umožnila, aby sa aj Slováci, žijúci v zahraničí, mohli zúčastniť na parlamentných voľbách. Možno tu je zakopaný pes: voličský potenciál zo slovenského zahraničia by naozaj mohol ovplyvniť výsledky hlasovania.
Autor je podpredseda parlamentnej Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí.