Väčšina ľudí si myslí, že pri liehovaroch je hospodársky zaujímavý predovšetkým ich výstup -- koncentrovaný etylalkohol. Každému je známa prchavá kvapalina, ktorá sa po zriedení a aromatizácii konzumuje. Tak sa pripravujú bežné liehoviny.
Pre modernú ekonomiku majú hospodársky význam vstupy liehovarov. Sú to predovšetkým menej kvalitné obilniny, prípadne škrob vyrobený najmä z kukurice a zo zemiakov. Verejnosť, často ani poľnohospodárska, si neuvedomuje, že rastlinná časť nášho agrosektora sa výrazne orientuje na obilniny, preto už sú a budú problémy s umiestňovaním produkcie. V hre sú administratívne opatrenia únie na zníženie výmery ornej pôdy, alebo aj všetkej poľnohospodárskej pôdy. Nepôjde o zákaz siatia, ale určitá výmera sa nepodporí dotáciami. Práve spracovaním mnohých najmenej kvalitných obilnín (k nim môže pribudnúť nekvalitné ovocie a vínne kvasnice) na lieh sa naplní požiadavka únie vyrábať dve percentá motorových palív z rastlín a výmera sa zachová. Kým väčšina palív pochádza z ropy, ktorej zásoby sú obmedzené, časť vyrobená z rastlín naberá energiu zo slnka. Do motorovej nafty je možné pridávať spracovaný olej z niektorých plodín, najmä repky.
Tento lieh, zvaný aj bioetanol, teda rieši dva ciele vyspelých štátov. Vyrobiť aspoň malú časť motorových palív inak ako z fosílnych -- neobnoviteľných zdrojov a udržať poľnohospodársku produkciu, čo má krajinotvorný efekt, dochádza k podpore vidieka atď. Vôbec nejde o novú myšlienku. Už v predmníchovskom Československu štát zasahoval do podnikania liehovarov. Dôvody boli podobné. V Európe bola obilná obchodná vojna. Stredoeurópske štáty si pri obilí a cukre navzájom robili colné prekážky. Rok 1932 priniesol ďalší rozmach liehovarov. Vláda vydala nariadenie, že každý liter benzínu musí obsahovať dve deci liehu vyrobeného kvasením pšenice či raže. V roku 1935 sa povolilo aj použitie jačmeňa. Vysvetľovalo sa to aj posilnením sebestačnosti štátu v motorových palivách z obranných dôvodov.
Terajší benzín sa od vtedajšieho dosť líši. Vysoký obsah liehu -- 20 percent -- je pre terajšie motory automobilov nevyhovujúci Podľa našej normy je možné primiešavať päť percent liehu. Tak by si to priali aj liehovarníci. Rafinérie sa tomu bránia. Tvrdia, že liehom sa do benzínu priberá vlhkosť, čo spôsobuje koróziu potrubí. Uprednostňujú použitie liehu na výrobu kyslíkatej látky -- ETBE. Príbuzná látka MTBE sa už dávno pridáva do benzínu, a to až 15 percent, inak by sa nemohlo dosiahnuť oktánové číslo. Treba vedieť, že od roku 2010 bude žiadať únia 5,75 percenta motorových palív vyrábať z biogénnych látok.
Súčasné slovenské liehovarníctvo je zdecimované konkurenciou lacnejšieho českého liehu. Čiastočne aj konkurzmi, ktoré súviseli s daňovými podlžnosťami. Výroba liehu sa však zrejme zvýši. V našom liehovarníctve pôsobí niekoľko záujmových skupín. Určite sa skontaktujú s politikmi a budú ich presviedčať, aby podporili investície práve do ich liehovarov. V prvorepublikovej agrárnej politike súperilo niekoľko veľkých priemyselných akciových liehovarov (vyrábali lieh väčšinou z melasy) a desiatok malých prepojených s agrárnymi prvovýrobkami. Samozrejme, nechýbali pri tom politici. V liehovarníctve sa dobre orientovala vládnuca Agrárna strana. Kedy objavia čaro liehovarov terajší politici?
StoryEditor
Lieh treba znovu objaviť
Väčšina ľudí si myslí, že pri liehovaroch je hospodársky zaujímavý predovšetkým ich výstup -- koncentrovaný etylalkohol. Každému je známa prchavá kvapalina, ktorá sa po zriedení a aromatizácii konzumuje. Tak sa pripravujú bežné liehoviny.

