Ideálnou daňovou politikou štátu nie je kopírovanie a napodobňovanie nejakého daňového systému inej krajiny, ale zohľadnenie moderných trendov daní vo svete a osobitných domácich špecifík. V EÚ sa vedie intenzívna diskusia - ako ďalej s daňami, čo harmonizovať, čo zmeniť, ako vnímať daňovú konkurenciu. Diskusia priniesla názorové nejednotnosti a polemiky predovšetkým medzi veľkými a menšími krajinami, medzi bohatšími a chudobnejšími členmi únie.
Daňová globalizácia prináša pre svet trend priateľského zdaňovania, zjednodušovania systémov, znižovania sadzieb a stále dokonalejších služieb. Najviac diskusií sa vedie o tom, či preferovať v systéme daní štátu priame alebo nepriame dane. Jedny i druhé v čistej línii nie sú pragmatické a vhodná sa javí ich kombinácia.
Daňová konkurencia je tiež často diskutovaným fenoménom, pričom niekde je daňové prostredie zvýhodnené oproti iným, napríklad nižšími sadzbami daní. Za škodlivú daňovú konkurenciu považujú mnohé svetové ekonomické autority režimy lokalít offshore - tzv. daňových rajov.
Daňová harmonizácia znamená zbližovanie národných systémov a sadzieb. Odborníci nie sú v tejto oblasti jednotní, lebo jestvujú rozdielne potreby smerovania daňovej politiky malých a veľkých krajín. Preto aj v tzv. "Spojených štátoch európskych" ešte roky zostane zložitým problémom.
Daňová koordinácia sa inak vníma na vnútroštátnej a inak na medzinárodnej scéne. Spoločným zmyslom oboch rovín je čo najlepšia kombinácia efektov zo všetkých platených daní (centrálnych a miestnych, priamych a nepriamych).
Spoločným názorovým prúdom je smerovania zdaňovania v špičkových ekonomikách a popredných demokraciách sveta do roviny tzv. priateľského zdaňovania (friendly taxation). Daňový manažment má veľa nespochybniteľných faktov, prečo je daňová koordinácia dlhodobo úspešnejšia a príťažlivejšia ako daňová konfrontácia.
Ak niekomu siaha štát na peniaze (čo je podstatou zdaňovania), tak by mal rešpektovať axiómu, že to musí robiť maximálne uvážlivo. Ak chce byť akákoľvek krajina dlhodobo komplexne efektívna a úspešná vo vývoji daňového inkasa, tak musí ponúknuť jednoduchý a dobre zrozumiteľný daňový systém, stabilné a nízke sadzby, dokonalé daňové služby.
Je to nevyhnutná investícia do dôvery daňových subjektov, ktorá prinesie štátu dlhodobú stabilitu vývoja daňových príjmov. Samozrejmosťou je čo najvyššia transparentnosť alokácií daňových výnosov štátu, aby daňovník natrvalo uveril, že sa dane platiť oplatí. Získanie dôvery i pozitívneho prístupu k plateniu daní je otázkou dlhodobého a systémového prístupu.
Autor je spolupracovníkom HN