Pred rokom sa Slovenská republika stala plnoprávnou členskou krajinou Európskej únie. Po predchádzajúcom vstupe do NATO sa tak naplnili dlhodobé ciele našej zahraničnej politiky, ktoré boli predmetom širokého politického konsenzu. Vyjadrovali totiž základný zmysel politickej revolúcie z novembra 1989. Využila sa unikátna príležitosť stať sa súčasťou mierového zjednotenia starého kontinentu. Kvalitatívne sa zmenilo medzinárodné postavenie a bezpečnostná situácia Slovenska a jeho možnosti presadzovať vlastné národné záujmy. Zároveň sa Slovenská republika stala nositeľom spoluzodpovednosti aj za politické rozhodnutia, ktoré prekračujú úzko národné a regionálne rámce a majú celoeurópsky až globálny dosah.
Pristúpenie k únii vytvorilo pre Slovensko novú historickú šancu vyriešiť základnú národnú úlohu -- prekonať viacgeneračné zaostávanie v ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni za najvyspelejšími európskymi krajinami, uskutočniť zásadnú modernizáciu krajiny v súlade s najprogresívnejšími civilizačnými trendmi, prekonať obrovské rozdiely medzi regiónmi, spojené s nerovnosťou životných príležitostí ich obyvateľov a ponúknuť slovenským ľuďom vyššiu kvalitu života. Až 83-percentná podpora občanov členstvu v Európskej únii svedčí nielen o tom, že aj po roku v túto šancu stále veria. Vypovedá aj o tom, že tí, ktorí pred referendom o vstupe do únie strašili katastrofickými dosahmi členstva na našu ekonomiku a životnú úroveň, nemali pravdu. Spľasli aj mnohé mýty.
Európska únia je komplikovaný projekt permanentnej harmonizácie ekonomických a politických záujmov prostredníctvom zložitého systému inštitúcií a pravidiel, ktorý sa vždy vyvíjal na základe neľahkých a kompromisných dohôd. Nielen medzi vládami členských štátov, ale aj medzi najsilnejšími európskymi politickými zoskupeniami -- kresťanskými demokratmi, sociálnymi demokratmi a liberálmi. Slovenská politická reprezentácia sa v tomto systéme už naučila "chodiť" i presadzovať vlastné záujmy a predstavy. Bežní občania mu stále dôverujú, aj keď ho veľmi málo poznajú. Nádeje vkladané do únie sa z dlhodobého hľadiska môžu, ale aj nemusia naplniť. Írsko a Španielsko využili tie isté podmienky, inštitúcie a pravidlá na prekonávanie zaostávania oveľa lepšie ako Grécko či Portugalsko. A nesúviselo to s tým, či sa presadili tie či oné ideologické dogmy. Aj pre Slovensko bude platiť postreh z analytického materiálu Európskej komisie z roku 2000: "Ani ekonomická teória ani politická prax neobjavili ľahko formulovaný a praktický návod na úspešné zrýchlenie procesu dobiehania... Predchádzajúce zázraky rastu vždy dostali do vienka špecifické faktory národných ekonomík, rozvážnu a predvídavú hospodársku politiku, osobitnú geografickú polohu a neraz aj šťastnú súhru okolností v historickom kontexte... Je úlohou imaginatívnych a tvorivých politikov tranzitívnych ekonomík nájsť kľúč k úspechu."
StoryEditor