Keď sa čínska štátna ropná spoločnosť (CNOOC) pokúsila pred dvoma rokmi kúpiť americkú UNOCAL, vyvolalo to v USA politickú búrku. Keď Dubai Ports World kúpila britskú P&O Steam Navigation Company, skutočnosť, že P&O v USA prevádzkovala prístavy, tiež zdvihla vlnu nevôle.
Človek by si myslel, že krajina ako USA (s deficitom obchodnej bilancie asi 800 miliárd USA ročne) si uvedomuje, že takúto medzeru nevyhnutne financuje iba rozpredaj aktív. Teda, že cudzinci s dostatkom peňazí získavajú vlastníctvo podnikov v USA a kontrolu nad nimi. Spojeným štátom - či aspoň Kongresu a médiám - to však nedochádza. Američania zrejme dúfajú, že žijú vo svete, v ktorom môžu mať nezodpovedné fiškálne politiky spôsobujúce schodky veľmi nízku mieru súkromných úspor a nevýraznú mieru investícií, to všetko za peniaze zahraničného kapitálu, ktorého majitelia s potešením nesú riziká, a napriek tomu nad svojimi aktívami nemajú žiadnu kontrolu.
Mohlo by sa zdať, že zahraničných investorov za týchto podmienok pochytí zdesenie a prinúti ich na ústup od aktív denominovaných v dolároch. To sa však nedeje. Vysoké ceny ropy priniesli veľké exportné príjmy vládam na Strednom východe, ktoré svoje zisky chcú aj naďalej ukladať do amerických aktív. To isté platí aj pre Rusko, ktorého oligarchovia a veľký štátny investičný fond vytvorený ministrom financií Alexejom Kudrinom chcú podobne svoje príjmy investovať v USA.
Čo sa týka ázijských vlád na čele s Čínou, USA pre nich zostávajú dovozcom najvyššej inštancie. Základom ich rozvojovej stratégie je prinútiť migrantov z vidieka na prácu produkujúcu exporty určené na americký trh. Pochybujú, že by mala úspech alternatívna rozvojová stratégia založená na oživení domáceho dopytu. Reálne hodnoty meny je teda potrebné držať oproti doláru nízko, čo znamená, že ich rezervy investované v súčasnosti do USA musia naďalej rásť.
Toto sa však, samozrejme, raz skončí. Možno reálne hodnoty ázijskej meny prudko stúpnu, pretože v Ázii prepukne inflácia. Možno sa zrúti dolár a prepukne inflácia v USA, lebo Federálny rezervný úrad dôjde k záveru, že dočasné opustenie závesu cenovej hladiny je menšie zlo než dôsledky nezamestnanosti, ktorú spôsobí krach dolára a prudké zvýšenie úrokových sadzieb.
Vláda, ktorá si obstaráva poistenie proti politickému riziku tak, že ukladá čím ďalej tým väčšie množstvo rezervných aktív do dolárových cenných papierov, sa chráni proti nejakým rizikám. Je však vystavená iným rizikám, najmä ak svoje investície obmedzuje na jeden úsek fondu aktív, totiž na štátne a prvotriedne firemné dlhopisy USA, ktorých prechod do zahraničného vlastníctva americkí politici dobre znášajú. Nominálne dlhopisy nie sú práve dobre zaistené proti inflácii a aktíva, ktoré sú nárokom na peňažnú výplatu bez účinnej kontroly, sú v dlhodobom výhľade veľmi náchylné na premenu ako potrava finančných supov. Opatrné zahraničné vlády a súkromní investori by si našli spôsob diverzifikácie.
Ako však na to? Nakupovať dlhopisy iných krajín by znamenalo vzdať sa cieľa udržať reálne hodnoty meny oproti doláru na nízkej úrovni. Odkupovanie celých podnikov vyvoláva rozhnevané prejavy v Kongrese USA. Sú teda potrebné sprostredkujúce organizácie, ktoré cudzincom zabezpečia istú mieru kontroly, umožnia diverzifikáciu naprieč širším spektrom aktív na území USA, a aj tak budú politikom v USA stále pripadať ako stopercentne americké.
Ráčte vstúpiť do Blackstone Group. Čínska investícia do Blackstone vo výške 3 miliárd USD - vklad nevýznamný v pomere k rezervným aktívam Číny v hodnote 1,3 bilióna USD, čo je suma, ktorá do konca tohto roku mieri k 1,5 bilióna USD a počas roku 2009 zrejme dosiahne 2 bilióny USD - je len nesmelým krokom, overovacou skúškou. Na začiatku procesu Čína bude mať malé a nepriame vlastnícke podiely vo veľkom množstve amerických podnikov a je pravdepodobné, že zvyčajné námietky sa neobjavia. Čína získa istú mieru diverzifikácie rizika, zníži cenový tlak, ktorý v jej devízových rezervách držal zisky nízko, a vyvaruje sa neočakávaných politických problémov. Blackstone získa dodatočné peniaze, ktoré bude môcť použiť, a dodatočné poplatky.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že práve negatívna reakcia v USA voči cudzincom "skupujúcim Ameriku" bude tým, čo povedie ku koncu súčasného rozloženia globálnych nevyvážeností. Obchody ako čínska investícia do Blackstone túto reakciu odďaľujú, ale nie nadlho: 3 miliardy USD sa rovnajú tomu, čo Čína v rezervách nahromadí v priebehu necelých troch pracovných dní.
Otázka, ktorá vzniká po čínskej investícii do Blackstone, znie: Ako ďaleko môže tento proces zájsť? A o akej veľkej časti kontroly nakoniec americkí investori zistia, že ju prenechali cudzine?
Copyright: Project Syndicate, 2007, www.project-syndicate.org
J. Bradford DeLong, profesor ekonomiky University of California, Berkeley