Možnosť, že trojkoalícia ODS, Zelení a KDU-ČSL dostane v českom parlamente dôveru, je pomerne reálna. Poslanec Melčák alebo ďalší odpadlíci z ČSSD vládu nepodporia, ale môžu umožniť jej vznik odchodom zo snemovne počas hlasovania. Vznikajúcu trojkoalíciu označuje ODS za reformnú. Na možnosť reforiem je nevyhnutné pozerať sa z personálneho uhla, ale aj z aspektu vzťahov vnútri vznikajúcej koalície. Nemôžeme prehliadnuť ani varianty opozičnej politiky.
Ak chce vláda robiť reformy, je úplne kľúčové, kto bude sedieť v kresle ministra financií. Ten musí byť motorom reforiem, musí mať autoritu. Minister financií môže byť možno reformnou "dvojkou", v tomto prípade musí však jestvovať vplyvný podpredseda vlády pre reformy so silnými právomocami.
Problém je v tom, že takýchto ľudí ODS jednoducho nemá. Architektom reforiem bol doterajší minister financií Vlastimil Tlustý. Lenže jeho pozícia v ODS sa oslabila a Mirek Topolánek ho na poste ministra financií už nechce. Tlustého autorita utrpela aj v dôsledku protichodnej úlohy v arbitráži s Nomurou. A pri schvaľovaní rozpočtu sa mu v parlamente úplne rozsypala disciplína. Mimochodom: ak bude Tlustý zaradený medzi radových poslancov, nezačne tento ambiciózny sólista vnútri ODS robiť problémy? Nestane sa Topolánkovým Melčákom?
Pre ekonomické a fiškálne reformy budú kľúčovými ministri sociálnych vecí, školstva, priemyslu, zdravotníctva, miestneho rozvoja, spravodlivosti. Topolánek si však nemôže nechať všetkých týchto ministrov, najmä po tom, ako koaličným partnerom sľúbil polovicu (8) vládnych postov.
Ale sú tu aj vnútrokoaličné vzťahy. Jiří Čunek pri nedávnom zvolení na čelo KDU-ČSL vyhlásil, že ľudovci chcú klásť väčší dôraz na sociálnu politiku. Ak toto máme chápať ako posun vľavo, je zreteľné, že ľudovci budú hrať v koalícii úlohu zmäkčovača reforiem alebo brzdy v podobe večného kverulanta.
Ponuka vládnych kresiel ODS menším stranám je pomerne veľkorysá, a využíva to najmä Martin Bursík. Vystupuje veľmi agilne a iniciatívne. Ak človek pozoruje jeho mediálnu prezentáciu, tak má pocit, že premiérom bude on. Tak sa teda zdá, že ak bude koalícia reformná, budú to skôr reformy zelené než také, ktoré by lahodili oku ekonomických liberálov z ODS. Tu sa črtá ďalší zdroj konfliktov. Bursíkova agilnosť začne čoskoro "liezť" na nervy starým kádrom v ODS. Vzťah ľudovcov (sociálny konzervativizmus - postoje "trikrát a dosť") a zelených (sociálny liberalizmus, dôraz na ľudské práva) bude z hľadiska súdržnosti koalície ďalší väčší problém.
Na vine určite nie je ODS, že Jiří Paroubek začal schvaľovať zákony s podporou komunistov a že sa vyhlasoval (a to ešte dlho po voľbách) za hlavu kompaktného, "stovkového" ľavicového klubu. Jasné však je, že takýto Paroubek začal ODS vyhovovať, takého by ho chceli mať. Možnosť veľkej koalície sa nerozpadla kvôli reformám, ale najmä preto, že krotkého, kooperatívneho, so zmyslom pre konsenzus (či azda proreformného?) Paroubka ODS nechce.
Topolánek stavil na to, že Paroubek bude opäť namysleným, arogantným, protireformným, dá sa dokopy s komunistami, aby tak proti nemu mohla ODS mobilizovať voličov.
Vráti sa však "polepšený" Paroubek rýchlo do svojich starých topánok? To je však veľká neznáma. Zatiaľ - aj po páde veľkej koalície - vystupuje nezvyčajne krotko. Podľa všetkého si svoju stratégiu len premýšľa. V každom prípade: ak vyhlási Paroubek nulovú toleranciu, trojkoalícia v parlamente žiadne reformy nepresadí. Ak bude opozícia kooperatívnejšia s vládou, možno sa tu a tam niečo podarí, ODS by potom stratila z hľadiska volebných ziskov užitočný protiparoubkovský osteň. Samotná ODS sa tiež musí rozhodnúť, čo má pre ňu väčšiu cenu.
Jan Macháček, komentátor Hospodářskych novin, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.