Prioritou volebného obdobia sa malo stať pôdohospodárstvo. Programové vyhlásenie vlády sľubovalo venovať zvýšenú pozornosť tiež konsolidácii vidieckeho života. Tento cieľ mali naplniť aj tradičné remeslá, regionálne služby a turizmus. Žiadalo sa hospodárne využívanie technologického a stavebného potenciálu, ako aj pôdy. Agrovýroba sa mala oživiť chovom oviec a hovädzieho dobytka. Podľa oficiálnych vyhlásení za perspektívnu sa považovala družstevná forma hospodárenia.
Minister pôdohospodárstva Peter Baco (HZDS) však v kuloároch upozorňoval na úskalia družstevnej demokracie, kde všetci členovia majú rovnaké hlasovacie právo bez ohľadu na výšku majetkového vkladu.
Družstevný sektor vtedy dominoval. Obrábal 62 percent pôdy, štát vlastnil 15 percent a zvyšok - 23 percent - fyzické osoby a obchodné spoločnosti. V roku 2003 sa podiel družstevného sektora znížil na 49 percent, obchodné spoločnosti obrábali 38 percent pôdy, fyzické osoby 12 percent a štát už iba necelé percento.
"Objem poľnohospodárskej výroby sa znížil na 60 percent úrovne roku 1989. Priblížil sa prah potravinovej bezpečnosti štátu, a preto sa poľnohospodárstvo stalo prioritou vo vládnom programe," kritizoval stav agrosektora v HN ekonóm Ladislav Klinko a vyzval napraviť chyby, ktoré podľa neho urobila šoková a reštriktívna politika za bývalej federácie.
Produkcia niektorých plodín, najmä zemiakov a cukrovej repy, nestačila. Po skončení cukrovarníckej kampane sa zistilo, že treba doviezť 50-tisíc ton cukru. Fungovalo vtedy osem cukrovarov - dnes tri, a cukru máme stále prebytok.
Vo vládnom programe sa deklarovalo "zabezpečenie trhu potravín v kvalite, sortimente a cenovej dostupnosti prednostne z domácej produkcie". Mali sa využívať ochranárske netarifné opatrenia. Podľa analýzy Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva kilo bravčového pliecka by mohlo zlacnieť zo 129 Sk za kilogram na 122 Sk a krkovičky zo 108 na 100 korún, ak by sa lepšie využili výrobné kapacity spracovateľov mäsa. Vtedy bola na potraviny šesťpercentná daň z pridanej hodnoty. Výdavky ľudí za potraviny dosahovali v priemere 38 percent, dnes je to 25 percent.
Zahraničné reťazce, na rozdiel od Českej republiky, sa na Slovensko neodvažovali vstúpiť práve kvôli ochranárskej dovozovej politike. Teraz sú ceny mäsa v bežných mäsiarstvach zhruba rovnaké ako v roku 1995, avšak DPH je 19 percent, takže mäsozávodom a mäsiarom zostáva z predajnej ceny menej. Podľa Štatistického úradu SR sa ceny potravín v roku 1994 zvýšili o 16 percent, celkový index cien bol iba 14 percent.
Zbrojárskym podnikom malo pomôcť Rusko
Tajomník rady bezpečnosti Ruskej federácie Oleg Lobov so sprievodom zavítal do zbrojárskych štátnych podnikov Konštrukta Defence a Letecké opravovne Trenčín. Rusi sa zaujímali o možnosti obnovenia spolupráce. Lobova prijal aj Vladimír Mečiar a vyslovil presvedčenie, že kontakty s Ruskom môžu pomôcť podnikom postihnutým konverziou.
Myslel si to aj minister hospodárstva Ján Ducký: "Mohli by sme uvažovať o spoločnej výrobe niektorých špeciálnych výrobkov." Obe strany sa dohodli, že čoskoro vypracujú návrh na založenie rusko-slovenskej spoločnosti pre opravy ruských lietadiel.
Obchodovanie s Ruskom však nebolo jednoduché pre ich nezmyselné devízové predpisy. Preto guvernér NBS Vladimír Masár bol v Moskve, kde rokoval s predstaviteľmi ruských bankových kruhov o zavedení nadštandardného platobného styku. Aj ďalší slovenskí bankári odleteli do Moskvy. Cieľom bolo vytvoriť slovensko-ruskú bankovú spojnicu.
VÚB banka pozastavila úverovanie konverzného projektu - motory Lombardini v ZŤS Martin pre meškanie splátok. Riaditeľ tohto štátneho podniku Ján Segľa skonštatoval, že konverzia sa uskutočnila, keďže podnik v roku 1994 vyrobil iba šesť percent z objemu špeciálu pred rokom 1990. Riešením mala byť podľa Segľu urýchlená privatizácia a vstup zahraničného kapitálu, ktorý už prejavil záujem. Na tento krok sa ani neskôr vláda či FNM neodhodlali. Majetok zbrojoviek povkladali do neprehľadnej štruktúry firiem skupiny DMD Holding.
Udalosti tých dní
- Ivan Mikloš, vtedy v mene klubu reformných ekonómov MESA 10 upozornil, že dotácie pre miestne rozpočty zo štátneho rozpočtu sú na Slovensku veľmi nízke, iba 10 percent z príjmov štátu. Pritom v Česku a v krajinách EÚ to predstavovalo 21 percent. Predstavitelia magistrátov sa sťažovali, že nemajú peniaze ani na krytie základných potrieb. Mnohé mestá, ako aj Bratislava, začali predávať svoj majetok. To podľa Mikloša neveštilo nič dobré. "Mestá a obce nie sú schopné venovať sa zlepšovaniu životného prostredia, nevieme, ako to bude s vodovodmi, kanalizáciou a mestskou dopravou, a už vôbec nemôžeme myslieť na rozvoj bývania," povedal starosta mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan. Dopravný podnik Bratislava dlhoval za energie 107 miliónov Sk. Na rok 1995 žiadal dotáciu 700 miliónov Sk, dostal iba 400. Okresný úrad zamietol magistrátu zvýšenie cestovného z piatich korún na šesť.
- Nikto z členov vlády neprišiel na tlačovku po rokovaní vlády. Mal to byť protest ministrov proti vydavateľom denníkov zo začiatku marca. Zaradením bielych strán vydavatelia reagovali na hrozbu zavedenia DPH na tlač až vo výške 50 percent. Pracovníci tlačového odboru rozdali novinárom vyhlásenie, v ktorom vláda tvrdí, že mnohé médiá zavádzajú verejnosť a poškodzujú záujmy Slovenska.
- V rozpočte FNM poslanci schválili 65 miliónov Sk na nákup služobných bytov pre pracovníkov FNM a ústredných orgánov štátnej správy. Poslanec Združenia robotníkov Slovenska Miroslav Kočnár tvrdil, že byty zostanú stále služobné a po odchode pracovníkov z FNM ich prestanú používať a náhradné byty nedostanú. Neskôr im však FNM umožnil byty odkúpiť. Pohoršenie vzbudil priemerný plat zamestnancov FNM vo výške 18-tisíc Sk, čo bol dvaapolnásobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Vo FNM sa počítalo s výdavkami 154 miliónov Sk.
- Banková rada schválila zníženie diskontnej sadzby z 12 percent na 11 percent.
- Desať rokov po nástupe reformného komunistického predáka Michaila Gorbačova k moci, dostáva Rusko po dlhých rokovaniach stand by pôžičku od Medzinárodného menového fondu vo výške 6,4 miliardy USD. Premiér Černomyrdin musel sľúbiť, že Rusko výrazne zníži infláciu.
- V Bratislave sa začalo ďalšie kolo rokovaní o Maďarsko-slovenskej základnej zmluve na úrovni ministrov zahraničia Juraja Šenka a Lászlóa Kovácsa.
- V Banskej Bystrici bola svetová konferencia robotníckych strán. Delegáti zo 45 krajín boli hosťami Združenia robotníkov Slovenska. Podľa predsedu združenia Jána Ľuptáka sa na konferencii kritizovala privatizácia a Medzinárodný menový fond.
- Konanie o pridelenie licencie na televízne vysielania na treťom okruhu (ktorý zostal od leta 1992 voľný) pokračovalo verejným vypočutím štyroch záujemcov členmi Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie. Neskôr rada v tajnom hlasovaní vybrala spoločnosť Markíza so sídlom v Blatnom.
- Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov SR upozornila na hromadné vracanie živnostenských listov. Podľa predsedu únie Pavla Prokopoviča úbytok živnostníkov od začiatku roka o 20-tisíc vyvolali povinné odvody do fondov zdravotnej a Sociálnej poisťovne pre všetkých živnostníkov, vrátane tých, čo podnikali aj popri zamestnaní.
- Baňa Dolina, drevári a poľnohospodári chceli vybudovať novú železnicu z Veľkého Krtíša do Lučenca. Mala stáť 440 miliónov Sk. Armáda SR chcela spojiť Veľký Krtíš s Pliešovcami. Vlaky medzi týmito mestami premávajú dodnes po železnici, ktorá na dvanásťkilometrovom úseku vedie cez Maďarsko. V súčasnosti na trati funguje len nákladná doprava.
- Baníci v Bani Dolina mali v roku 1994 problémy s odbytom uhlia. Jeho podstatnú časť kupovali Slovenské elektrárne. Riaditeľ bane upozornil, že sa v bani dá ťažiť ešte 17 rokov. V oblasti Strhár vraj je uhlie ešte na 60 rokov. Aby sa nemuselo uhlie voziť do nováckej elektrárne, mala sa v roku 1999 vybudovať v Krtíši tepelná elektráreň s výkonom 35 MW za 850 mil. Sk. Nič z týchto zámerov sa neuskutočnilo a baňa je dnes v útlme.
- Všeobecná zdravotná poisťovňa upozornila, že v roku 1995 môže vydať na lieky o 6 percent menej ako v predchádzajúcom roku, lebo štát za svojich poistencov (vojaci, deti, študenti, ženy na materskej dovolenke, dôchodcovia a nezamestnaní) začal platiť menej. Po pripočítaní inflácie by poisťovňa mala k dispozícii reálne o 13 percent peňazí menej. Nový Liečebný poriadok zaviedol platby za akupunktúru, umelé oplodnenie, interrupciu, kozmetické operácie a psychoanalýzu, ako aj vyšetrenia, ktoré nemali liečebný účel.