StoryEditor

Názor: Reformy ako zrkadlo politického boja

03.05.2006, 00:00

Presne pred 15 rokmi sa na Slovensku takmer podarilo zrušiť ekonomické reformy, ktoré naštartovala federálna vláda v januári 1991. Koncom apríla Predsedníctvo SNR odvolalo premiéra Vladimíra Mečiara a zrekonštruovalo vládu, lebo niektorí ekonomickí ministri nechceli pokračovať v reformách. Tvrdili, že ide o českú reformu, ktorá nevyhovuje slovenským špecifikám. Vláda pod vedením Jána Čarnogurského potom udržala reformný kurz, aj keď jej mandát bol problematický. Po voľbách v júni 1992 sa dostali k moci opäť mečiarovci a spočiatku si počínali podľa reformných nôt federácie. Potom sa reformy zastavili. Pokračovala privatizácia v prospech politicky spriaznených. Ešte horšie dopadli na mladý štát vtedajšie politické a kriminálne kauzy. Zastavili integráciu Slovenska do EÚ, NATO a OECD.
V druhej časti republiky reformy pokračovali. Politický otras v Česku zaznamenali až v decembri 1997, pri tzv. sarajevskom atentáte (odvolanie premiéra Václava Klausa). Až potom prišli k moci socialisti. Na túto etapu vývoja v oboch krajinách socialisti Roberta Fica schválne zabúdajú. Kritizujúc reformy súčasnej vlády, Česko prezentujú ako krajinu blahobytu, kde sa zaobišli bez reforiem. Nespomínajú, ako od roku 1994 sa v ČR zdražovali energie každý rok a niekoľkokrát aj motorové palivá zvyšovaním spotrebnej dane. To malo za následok, že dostavali jadrovú elektráreň Temelín bez extrémneho zadlženia elektrárenskej spoločnosti ČEZ. Jej akcie sú teraz na burze veľmi vysoko.
Do večnej diskusie o uplynulom vývoji a stave českej a slovenskej ekonomiky prispel aj Ivan Mikloš. Tvrdí, že za riekou Moravou sa majú lepšie, lebo vychádzali z iného, vyššieho základu. Ak myslí stav ekonomiky v období tesne po nežnej revolúcii, tento rozdiel naozaj existoval, ale obyvatelia ho nepociťovali. Ficovi experti tvrdia, že rozdiely vtedy takmer neboli. U nás sa však nerado počúva, že federácia veľa skrývala a veľa vyrovnávala. Keď sa obe ekonomiky osamostatnili a začal pôsobiť trh, nastala hodina pravdy. Akoby sa precenili výrobné a infraštruktúrne kapacity. Aj mnohé české podniky z takéhoto auditu vyšli zle. Tam však pomohol nehatený prílev zahraničných investícií (spochybňovali ich iba komunisti) a tzv. bankový socializmus. V Česku totiž banky vynaložili na sanáciu firiem viac peňazí ako u nás a štát bankám a nakoniec ich veriteľom pomohol nadštandardne. Na Slovensku fiktívne precenenie dopadlo oveľa horšie. Aj dnes v mnohých slovenských končinách strašia mŕtve výrobné objekty.
Slovenskí socialisti na rozdiel od vyhlásení spred roka nie sú úplne proti dosiaľ vykonaným reformným krokom. Chcú však korekciu reforiem na jánošíkovský spôsob - bohatým zobrať (zvýšiť dane zdanením kapitálových výnosov) a chudobným pridať znížením DPH z potravín. Odborníci vedia, že ak by takéto zmeny presadili, ich účinok by bol menší ako vychádza z teoretických predpokladov. V apríli 1991 bol alternatívou vyústenia politickej krízy divoký rozpad federácie, zastavenie reforiem a vyhostenie Slovenska spomedzi reformných krajín. Ak by sa v doterajších reformách nepokračovalo, nehrozia také fatálne následky. Iba že zníženie cien chleba a liekov pre všetkých nerieši trvajúci nedostatok súkromných investícií najmä v problematických oblastiach Slovenska. Tu zatiaľ žiadna strana neponúka rýchly recept.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
02. december 2022 11:36