Pre kritikov všetkých zmien je tu ďalšia nespravodlivosť -- bratislavský región získal z peňazí Phare najviac. Najmenej, samozrejme, východné oblasti. Pritom každoročne vraciame prostriedky do medzinárodných zdrojov. Médiá si na nerovnosti zgustli a po bratislavocentrizme sa nenápadne rodí nový, bruselocentrizmus. Peniaze na východ nešli, ale aspoň je nový cieľ, nový nežičlivec.
V informácii o rozdeľovaní z fondu Phare sa spomenulo (ale to už len potichu) aj čosi o tom, že takéto rozdelenie spôsobila predovšetkým nekvalita niektorých projektov. Neúspešných projektov nebýva málo -- dcérska spoločnosť Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá ponúka investície zo zdrojov Phare, posúdila vyše päťsto projektov, z ktorých musela viac ako polovicu zamietnuť. Nečudo, keď v televízii pritom vidíme predstaviteľa krajskej samosprávy ako narieka, že na Spišskom hrade na parkovisku nie je pitná voda, a že z ústredia, rozumej Bratislavy, z vlády, nechcú prispieť. Nerozumiem a ani Európa nerozumie, načo má byť na Spišskom hrade vodovod. Ani na Mykénskom hrade -- a ten mal v dejinách vážnejšiu úlohu -- pitná voda nie je a turisti sa tam len hrnú. Vodovod môže kultúrnu pamiatku len poškodiť. To je ten rozdiel v pohľade. Finančná pomoc zo sveta sem bude v celom rozsahu prúdiť len vtedy, keď sa budú všetci správať ako Záhoráci pri budovaní chodníka nivou Moravy. Tretinu financií si zohnali z neštátnych peňazí, tretinu fyzicky a organizačne odrobili (organizovali brigády) a tretinu bez váhania dalo Phare. Záhoráci splnili podmienky, majú turistickú atrakciu a vôbec im nechýba terč na zlosť. Pre regióny, ktoré mali najmenej, je teraz na drobné podnikanie vyčlenených 1,3 mil. eur z Phare. Pravé meno si vyslúžia tým, ako vyčerpajú túto rezervu.
StoryEditor