StoryEditor

Čo v energetickej politike nenájdeme

08.01.2006, 23:00
Energetická politika by sa v stredu mala dostať do vlády. Vyše roka na ňu čakajú priemyselníci, odborná verejnosť i úrady, ktoré by na ňu mali nadviazať pri svojom rozhodovaní.

Energetická politika by sa v stredu mala dostať do vlády. Vyše roka na ňu čakajú priemyselníci, odborná verejnosť i úrady, ktoré by na ňu mali nadviazať pri svojom rozhodovaní.
Chvalabohu, posledná verzia je v inom duchu ako predošlé návrhy, kde sa zvýrazňovala hrozba nedostatku elektriny. Ako riešenie deficitu spôsobeného odstavením jadrových blokov bohunickej V1 sa preferovala dostavba 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce. Predložená politika pozná okrem dostavby Mochoviec aj štyri iné varianty. Situáciu, keď bude treba elektrinu dovážať, nepovažuje za stav ohrozujúci fungovanie ekonomiky.
Návrh venuje patrične dosť miesta plynárenstvu, rope, obnoviteľným zdrojom a energetickej efektívnosti. Úradníci ministerstva hospodárstva tak reagovali na výhrady, ktoré odzneli v parlamentnej komisii. O tom, že navrhovaná politika už nie je tak poznačená vplyvom elektroenergetickej loby, svedčí aj fakt, že sa v nej upozorňuje, aby sa vytvorili spravodlivé podmienky pre odberateľov. V tejto súvislosti poukazuje na riziká vyplývajúce z dominantného postavenia energetických spoločností. Dokonca sa píše o nebezpečenstve ich koristníckeho správania. V politike sa však nepripomína potreba vzniku trhových operátorov -- zúčtovateľa odchýlok, prípadne aj operátora na trhu s elektrinou. To sú účinné nástroje proti koristníkom.
Na druhej strane v materiáli je, hoci neadresne, vznesená požiadavka na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spravil "rebalancing cien energií v závislosti od typu odberateľa". Tu možno čakať problémy, lebo úrad už nereguluje všetky ceny energií. Cieľom jeho politiky bolo odstrániť krížové dotácie medzi skupinami odberateľov. Nie je isté, či princíp rebalancingu nespôsobí opäť prelievanie tržieb od jednej skupiny odberateľov k druhej. Dá sa vysledovať, že rebalancing je objednávka zahraničného investora v elektroenergetike. Má napraviť nesystémové, európskym smerniciam odporujúce dlhodobé zmluvy niektorých hráčov na trhu. Škoda, že v politike chýba vízia, čo s týmito zmluvami. Nemožno totiž vylúčiť, že sa nájde subjekt, ktorý tieto zmluvy dá na posúdenie Európskej komisii.
V dokumente chýba aj politika pre zavádzanie nového daňového rámca v energiách. Slovensko ho musí pripraviť a o rok musí vstúpiť do platnosti, hoci zatiaľ iba s polovičným zdanením oproti požiadavkám smernice. Bude znamenať zaťaženie spotrebnou daňou pre ďalšie energetické médiá -- zemný plyn, uhlie a elektrinu. Aj keď priama záťaž obyvateľa od roku 2010, keď sa uplatní v plnej výške, bude predstavovať iba 20 eur ročne, v dlhodobej politike sa malo s ňou počítať. Prinajmenšom preto, že smernica dáva vládam pomerne veľkú voľnosť pri oslobodzovaní určitých technológií či služieb od týchto daní. Podľa predstáv Bruselu sa takto má zvýhodňovať energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov, ale aj niektoré energeticky náročné technológie.
O dodatočnom energetickom zdanení nie je nič počuť ani od ministra financií Ivana Mikloša. Možno preto, že práve ohláseným znížením daní chce túto dodatočnú záťaž vykompenzovať.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. december 2022 06:42