Dobrou správou pre Pan Ki-muna je, že sa stal generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov v čase, keď pravdepodobnosť konfliktu medzi veľkými svetovými mocnosťami - Spojenými štátmi, Čínou, Japonskom, Ruskom, Európou a Indiou, je nepatrná. Zlou správou je, že pravdepodobnosť prakticky akéhokoľvek iného typu konfliktu je, naopak, vysoká a medzinárodná agenda je nabitá udalosťami a súčasne náročná.
Pan musí začať chladným a nekompromisným vyhodnotením svojho nového postavenia. Generálny tajomník OSN je skôr tajomníkom než generálom. Nemôže veliť. Je to niečo iné ako byť prezidentom či výkonným riaditeľom. Generálny tajomník disponuje viac vplyvom než mocou.
Moc v OSN je navyše rozdelená, a to nie jednoducho medzi Radu bezpečnosti a Valné zhromaždenie, ale v podstate i medzi všetkých 192 členských krajín a samotnú OSN. Organizáciu Spojených národov tvoria suverénne štáty, ale ona sama suverénnou nie je a nemôže sa ani správať, ako keby bola suverénnou.
Memento Darfúr
Okrem toho OSN viac než čokoľvek iné odráža schopnosť hlavných mocností (predovšetkým USA, Číny, Ruska, Francúzska a Veľkej Británie - pätice stálych členov Rady bezpečnosti s právom veta) dohodnúť sa - a podporiť svoje dohody finančnými zdrojmi. Keď sú mocnosti ochotné a schopné to robiť, potom môže OSN niečo zmeniť; keď takúto ochotu nejaví, potom môže OSN konať nanajvýš obmedzeným spôsobom, ak vôbec, a to bez ohľadu na prianie generálneho tajomníka.
Zoberme si napríklad Darfúr. Svet sa do značnej miery iba prizeral na genocídu. Nebolo to však ani tak zlyhanie OSN či generálneho tajomníka, ako skôr odraz skutočnosti, že veľké mocnosti sú rozdelené. Čína lipne na predstave suverenity, ktorá dopraje vládam vnútri jej hraníc slobodu konania. V dnešnom svete je však takáto definícia ničím nepodmienenej suverenity neprimeraná.
Skutočnosť je však taká, že situáciu nezmenia ani opakované rokovania v New Yorku. Dôležité sú inštrukcie, ktoré dostane z Pekingu čínsky veľvyslanec pri OSN. V tomto prípade je potrebné, aby Pan zotrval nejaký čas v čínskom hlavnom meste a argumentačne zdôvodnil predstavu, že vlády nesú zodpovednosť za ochranu svojich občanov, a ak túto zodpovednosť nedodržia (čo pre sudánsku vládu očividne platí), stratia niektoré výhody, ktoré sú so suverenitou zvyčajne spájané.
Zmeny sú potrebné
Pan nemôže jednoducho reformovať Radu bezpečnosti tak, aby lepšie odrážala realitu našej éry. Môže však uviesť dôvody, prečo si krajiny, ako Japonsko, India, Nemecko a ďalšie, zaslúžia lepšiu pozíciu v najdôležitejšom orgáne OSN - pozíciu, ktorá bude lepšie zodpovedať ich sile a postaveniu. Ani v tomto prípade nebrzdí OSN ona sama, ale jej poprední členovia, ktorí sa nedokážu dohodnúť, aká zmena je v skutočnosti potrebná.
Pan môže tiež ukázať, že v dnešnom svete nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť teror, ktorý je tu definovaný ako úmyselné poškodzovanie civilistov z politických dôvodov. Treba presvedčiť nielen vlády, ale i náboženských a iných vodcov, aby odsúdili terorizmus a potupili a postavili mimo zákona tých, čo ho uskutočňujú. Funkcia generálneho tajomníka umožňuje tento názor nahlas a opakovane vyslovovať.
Existujú dve ďalšie oblasti, kde sú praktické zmeny dosiahnuteľné a súčasne žiaduce. Pan by mal podporiť vytvorenie medzinárodnej inštitúcie, ktorá by umožňovala vládam prístup k obohatenému uránu a plutóniu (nie však fyzickú kontrolu nad nimi) s cieľom výroby elektrickej energie. Takáto inovácia by pomohla zastaviť šírenie jadrových materiálov a zbraní a zároveň by prispela k posunu od spaľovania ropy a plynu, čím by jedným dychom znížila globálne otepľovanie.
Mier ako priorita
Druhou oblasťou je udržiavanie mieru. Zriadenie veľkej a trvalej medzinárodnej jednotky pod kontrolou OSN nie je uskutočniteľné a možno ani optimálne. Poskytovanie stimulov vládam, aby takéto sily na najvyššom stupni pohotovosti udržiavali, a zavedenie štandardov na vybavenie, výcvik a profesionalitu, to sú, naopak, veci, ktoré by OSN mala a môže robiť.
Všetky tieto návrhy zdôrazňujú to, čo je možno najdôležitejšie aktívum každého generálneho tajomníka: jeho hlas. Všetko, čo sa Pan rozhodne povedať, ale i ako a kde to povie, môže posilniť jeho vplyv. A silnejší vplyv mu postupom času umožní dosahovať väčší počet cieľov.
Toto všetko bude teraz mimoriadne dôležité vzhľadom na postavenie USA ako najmocnejšej krajiny na svete, ktorej vzťah k OSN však býva často komplikovaný. Výskumy verejnej mienky naznačujú, že OSN sa v americkej verejnosti teší slušnej podpore. V niektorých segmentoch spoločnosti a tiež niektorých elít však panuje voči tejto organizácii silná nedôvera.
Aj v tomto prípade by bolo vhodné, aby Pan opustil New York a trávil viac času v americkom hlavnom meste i po celej krajine. Pre USA je v globalizovanom svete potrebný i prínosný účinný multilateralizmus - taký, v ktorom problémy nemôže vyriešiť ktorákoľvek jedna krajina konajúca na vlastnú päsť. Efektívnu medzinárodnú spoluprácu potrebujú USA najmä teraz, keď odolávajú v dôsledku svojej politiky voči Iránu a Afganistanu vojenskému, ekonomickému i politickému tlaku. Keby generálny tajomník prispel k vytvoreniu plodnejšieho vzťahu medzi najdôležitejšou medzinárodnou organizáciou na svete a jej najmocnejším členom, rozhodne by to nebolo málo.
Copyright: Project Syndicate, 2007. www.project-syndicate.org
Richard N. Haas, predseda Rady pre zahraničnú politiku, USA