V stimuloch chýbal poriadok

V závere októbra schválila vláda materiál s názvom Pravidlá v oblasti poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom. Jeho cieľom je vytvorenie jasných pravidiel pri poskytovaní individuálnej štátnej pomoci investorom a zabezpečenie efektívnejšieho a transparentnejšieho systému jej udeľovania.
Na tento krok sa čakalo dlho a je dobre, že je konečne na svete. Prístup, ktorý sa používal doteraz, nebol transparentný. Medzi potenciálnymi investormi vytváral neistotu. Sťažoval prácu úradníkov, ktorí mali na starosti prvý kontakt a rokovania s potenciálnymi investormi. Vytváral priestor na uplatňovanie svojvôle tých, ktorí mali právo poskytovať záujemcom prísľuby.
Po stanovení jasných pravidiel a ich uvedení do života bude záujemcom i príslušným pracovníkom vládnych či samosprávnych inštitúcií jasné, čo môžu ponúknuť, prípadne garantovať. Nebudú môcť sľubovať hory, doly, ako sa to stalo napríklad pri predpokladanej investícii kórejskej spoločnosti Hankook v Leviciach. Plané sľuby sú v takýchto prípadoch pre imidž krajiny horšie, ako jednoznačné odmietnutie nereálnych požiadaviek.
Zásadným problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť, ktorá stúpa od západu na východ republiky. Je dobre, ak si pravidlá o poskytovaní investičných stimulov zobrali za základné kritérium mieru nezamestnanosti v jednotlivých okresoch. Slovensko sa rozdelilo na tri zóny -- zelenú, žltú a červenú. Podľa rozdelenia si tretina krajiny vyžaduje vysokú pozornosť, druhá tretina zvýšenú a tretia si dokáže pomôcť aj sama. Výberový prístup je tu na mieste, lebo úlohou vlády je pomáhať najviac tam, kde sú možnosti na samostatné riešenia najobmedzenejšie. Podpora vytvárania nových pracovných miest je pritom určite lepšia forma, ako uplatňovanie veľkorysých sociálnych kompenzačných programov.
Prínosom nového prístupu je aj to, že zelenú na vstup dostávajú moderné technológie. Tie si skutočne zaslúžia podporu, lebo vo väčšej miere využívajú um ako ruky ľudí. Takýto prístup sa jednoznačne vypláca. Stačí sa pozrieť na škandinávske krajiny, ktoré sa podporou moderných technológií dostali na čelo v rebríčkoch svetovej konkurencieschopnosti i blahobyte občanov.
Tretím prínosom schváleného materiálu je, že nerozlišuje medzi domácimi a zahraničnými investormi. Obom kategóriám dáva rovnaké šance, všíma si iba tvorbu pracovných miest a uplatňovanie nových technológií. Na druhej strane si treba priznať, že pravidlá naďalej delia podnikateľov na dve skupiny -- na malých a veľkých. Investičné stimuly ostávajú limitované zdola, čo znamená, že uchádzať sa môžu o ne iba firmy s veľkými projektmi. Malé projekty ostávajú odkázané na iné formy pomoci, napríklad programy cielené na malých a stredných podnikateľov. Takéto delenia vždy vyvolávajú nerovnovážny stav, jedna z dvoch skupín sa oprávnene cíti znevýhodnená.
Najlepšie by bolo výberový prístup odstrániť a pomôcť všetkým rovnako. Riešením by mohlo byť napríklad plošné zníženie ceny práce redukciou odvodového zaťaženia. To by zasiahlo všetkých, podnikateľské prostredie by sa nedeformovalo. Zároveň treba pripustiť, že Slovensko je v konkurenčnom prostredí okolitých štátov. Česko, Maďarsko a Poľsko investičné stimuly hojne používajú. Ak by Slovensko od tohto nástroja ustúpilo, mohlo by sa stať pre veľkých zahraničných investorov neatraktívne.
Pritiahnutie veľkých svetových investorov typu automobiliek je v období kľúčových reforiem iste dôležité. Vezú so sebou strapec ďalších firiem, podporujú domáce ekonomické aktivity. Stavať však iba na nich by bolo nezodpovedné, dlhodobo neúčinné. Preto musí Slovensko naďalej postupovať cestou všeobecného skvalitňovania podnikateľského prostredia pre všetkých. V tomto svetle treba vnímať nové pravidlá na udeľovanie investičných stimulov. Sú potrebné, ale neočakávajme od nich dlhodobé riešenia. Tie sú v zodpovednej hospodárskej politike vlády.

Autor je poslanec Národnej rady SR (SDKÚ), člen Výboru pre financie, rozpočet a menu.