Najprv sa hovorilo o pulóvroch a nohaviciach, potom o blúzkach a kabátoch, teraz o podprsenkách a tričkách. Niekomu sa môže zdať i groteskné, o čom všetkom rokuje komisár pre obchod Peter Mandelson s európskymi podnikateľmi. V prvom rade však ide o kvóty na dovoz čínskeho textilu, ktoré Európska únia vyhlásila v júni na ochranu domácich producentov. Mali zabrániť tomu, aby po celosvetovej liberalizácii obchodu s textilom od 1. januára 2005 lacné čínske výrobky zaplavili trh. Pravda, dovozcovia kontingent vyčerpali skôr, ako ktokoľvek očakával. Obchodníci i niektorí spracovatelia len krútia hlavami a podľa ich reakcií by si človek mohol myslieť, že Mandelson chce občana obrať aj o poslednú košeľu.
Taká dramatická situácia, samozrejme, nie je. Nikto sa nemusí zriekať trička "Made ich China" a napriek kvótam je únia od nejakého núdzového režimu vzdialená. Isté však je, že Mandelson cieľ nedosiahol: to, čo pôvodne malo byť pomocou pre odvetvie zmietané krízou, sa stále viac mení na faktor krízy. Kým na preclenie čaká v súčasnosti 70 miliónov kusov odevov, maloobchod sa bojí poklesu tržieb.
Postihnuté sú zhodou okolností práve firmy, ktoré sa na liberalizáciu pripravili včas a uzavreli s čínskymi dodávateľmi dlhodobé zmluvy. Tie sa teraz nielenže boja nedostatkov v zásobovaní, ale súčasne trpia aj v dôsledku neserióznej praxe niektorých iných importérov, ktorí tovar objednali bezprostredne po zavedení kvót, ale len formálne. Zainteresovaní obchodníci hovoria o "virtuálnych objednávkach", ktoré skresľujú skutočnosť.
To je len jedna strana mince. Na opačnom póle sú všetci tí, čo na agresívnu obchodnú politiku Číňanov doplácajú -- a to sú nielen textilné podniky na juhu i západe Európy, ale aj napríklad v Turecku, ktoré sa o vstup do únie usiluje. Proti štátnym subvenciám, falšovaniu značiek a kurzovým manipuláciám v "ríši stredu" nemajú šancu...
EÚ a USA takmer zároveň zatiahli záchrannú brzdu a zaviedli kvóty, čo je podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie opatrenie prípustné v prípade nebezpečenstva závažného pokrivenia trhu. V Európe s kvótami súhlasili aj tí, čo teraz hlasne protestujú proti protekcionizmu -- teda napríklad škandinávske štáty.
O všetkých týchto problémoch sa bude hovoriť tento týždeň počas krízového rokovania EÚ na tému textilných sporov. Nejde jednoducho len o protekcionizmus verzus slobodný obchod, ako tvrdia niektorí kritici. Vytýkať Britovi Mandelsonovi, že je protekcionista, je absurdné -- veď ešte v júni ho, naopak, obviňovali, že obetoval európsky textilný priemysel na oltár liberalizmu. Má preto plné právo obvinenia odmietať. Na druhej strane ide aj z jeho strany o neprípustné zjednodušovanie, ak hovorí len o akýchsi "technických realizačných problémoch". Totiž kto zavedie kvóty z večera na ráno, musí si byť vedomý, že tým vyvolá ďalšie problémy.
Mandelson zatiaľ vo svojom prvom veľkom spore predviedol len umenie plátať diery. Jeho cikcakovitý kurz prispel k tomu, že európska obchodná politika dostala vážne trhliny -- a to práve vo vzťahu k hospodárskej veľmoci zvanej Čína. Je najvyšší čas, aby európska komisia chytila žezlo do ruky a vytýčila jasnú, konzistentnú líniu ďalšieho postupu.
StoryEditor