Slovensko má rozpočet verejnej správy a činnosť vlády sa bude budúci rok opierať najmä o tento dokument. Z neho možno usudzovať, kam bude krajina smerovať.
Úrodné roky predpovedala SDKÚ-DS už pred parlamentnými voľbami, lebo očakávala pozitívny dosah predchádzajúcich reforiem. Navrhovala ich využiť na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia, ďalšie skvalitňovanie podnikateľského prostredia, naštartovanie znalostnej ekonomiky, dotiahnutie reforiem v zdravotníctve, sociálnej oblasti. Nové príjmy štátu mali smerovať do znižovania deficitu a zadlženosti. Do roku 2010 malo zmiznúť deficitné hospodárenie, chápané iba ako nepríjemný prechodný jav sprevádzajúci reformy.
Rozpočet verejnej správy je postavený na silnom hospodárskom raste. Možno strmšom, ako sa očakávalo, ale o to viac vyzývajúcom na zaujatie zodpovedného postoja. Schodok verejných financií je nastavený pod úroveň maastrichtských troch percent HDP, ale mohol byť nižší. Každý deficit je zlý, veď len budúcoročný schodok štátneho rozpočtu vyrobí nový dlh vo výške takmer 38 mld.
Aká je zodpovedná hospodárska politika? V čase úrodných rokov treba korunu obracať v ruke rovnako dôsledne ako inokedy. Treba si klásť otázku, či nenechať ľuďom v peňaženke viac, či ich ďalej neodbremeňovať od daňovej a odvodovej povinnosti. A zároveň treba hľadať cesty, ako dostať do štátnej pokladnice maximum zákonne nárokovateľných prostriedkov, ako dobehnúť neplatičov, napríklad zlúčením výberu daní a odvodov. Stratiť razantnosť je chyba, mäkký prístup sa tvrdo vypomstí v striedmejšej budúcnosti.
Rovnako dôsledne treba hľadieť na výdavky. Rozhadzovať peniaze je nezodpovedné. Tak treba napríklad vnímať uprednostňovanie pôdohospodárov, ktorí si budúci rok prilepšia o 44 percent. Skokové zvýšenie priamych platieb na úroveň 70 percent objemu bežnému v starých štátoch únie predbehlo pôvodné zámery o tri roky. Keď už preferovať nejaké skupiny občanov, prečo nie tie, ktoré to najviac potrebujú? Nemohlo ísť niekoľko miliárd korún v budúcom roku radšej v prospech mladých rodín? Tie by ich využili určite efektívnejšie ako skupinka podnikateľov, a vláda by sa mohla ozaj nepokrytecky hlásiť k sociálnej orientácii.
Stagnovanie výdavkov na školstvo a vedu je nezodpovedné a nebezpečné. Vláda už málo hovorí o znalostnej ekonomike, častejšie počuť výrazy o podpore sofistikovanejšej výroby. Napokon ide o to isté. Ak to myslí úprimne, je v pozícii schizofrenika. Ako zabezpečovať sofistikovanejšiu výrobu, keď na to nebude dosť vzdelaných ľudí? Dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch už dnes naráža na dno ponuky. Neriešiť túto strategickú otázku, ale hrdiť sa prázdnymi tvrdeniami, že sociálna politika sa dá uskutočňovať pri konsolidovaných verejných financiách, je zarážajúce.
Schválený rozpočet verejnej správy veľa napovedá o hospodárskej politike vlády v budúcom roku. Žiaľ, budeme svedkami nielen prejedania úrodných rokov, ale aj zvyšovania dlhov.
Jozef Mikuš, poslanec NR SR (SDKÚ-DS)