Dejinné zvraty sa obvykle ľahšie identifikujú až pri spätnom ohliadnutí. V prípade Severnej Kórey však nebudú musieť uplynúť celé roky, aby sme posúdili, či ich test jadrovej výbušniny patrí medzi také dejinné zvraty. Otázka znie, či to nakoniec bude zvrat k lepšiemu alebo k horšiemu. Niektorí ľudia tvrdia, že sa toho v dôsledku testu zmenilo iba málo.
Svet roky predpokladal, že Severná Kórea disponuje dostatkom jadrového materiálu, aby mohla vyrobiť šesť alebo aj viac základných jadrových bômb. Test teda iba potvrdil, čo sa zatiaľ iba tušilo. To, čo sme až dosiaľ predpokladali, však už teraz vieme. Zmenilo sa teda veľa.
Severná Kórea hodila svetu rukavicu; otázka znie, ako na to svet zareaguje. V stávke už azda ani nemôže byť viac. Severokórejskí činitelia sa aj v minulosti chovali agresívne, dávali najavo pohŕdanie vlastným ľudom a boli ochotní predávať prakticky čokoľvek (od drog a falšovaných dolárov až po súčiastky k raketám), aby získali tvrdú menu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že by mohli cítiť pokušenie použiť jadrovú zbraň, chovať sa nezodpovedne v domnení, že ich také zbrane ochránia, prípadne nejakú predať teroristom.
Druhé nebezpečenstvo sa týka regionálnych dôsledkov severokórejského testu. Severovýchodná Ázia je dynamickou arénou, kde sídli mnoho svetových mocností vrátane Číny, Ruska, Japonska, oboch Kóreí a v mnohých ohľadoch aj USA. Táto dynamika by mohla viesť k nestabilite kvôli mnohým zdrojom nedôvery a absencii silných regionálnych inštitúcií, ktoré by pomohli zvládať rivalitu. Existujú tiež globálne dôsledky. Severná Kórea je v súčasnosti deviatym štátom, ktorý disponuje jadrovými zbraňami, čím sa pripojila k piatim stálym členom Rady bezpečnosti OSN, Izraelu, Indii a Pakistanu. Riziko spočíva v tom, že sa možno blížime k spusteniu lavíny.
Otázka, ako svet zareaguje na Severnú Kóreu, pravdepodobne ovplyvní kalkulácie ďalších potenciálnych jadrových mocností vrátane Iránu. Udržanie mieru vo svete, v ktorom budú doslova desiatky prstov spočívať na jadrových spúšťach, bude oveľa ťažšie - a dôsledky v prípade zlyhania oveľa ničivejšie. Počiatočné reakcie na severokórejský jadrový test boli bez výnimky kritické, čo vyvrcholilo (zatiaľ) rezolúciou 1718 Rady bezpečnosti OSN, ktorá odsudzuje test, požaduje, aby Severná Kórea obnovila plnú spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a uvaľuje mnoho vojenských, politických a ekonomických sankcií.
Severokórejskí vodcovia však očividne stavajú na to, že im ich konanie prejde a že si svet na ich program jadrových zbraní zvykne, podobne ako sa stalo v prípade Izraela, Indie a Pakistanu. Možno majú pravdu. Južná Kórea a Čína sa zdráhajú podporiť citeľné sankcie. Juhokórejskú "slnečnú politiku" sa dá najlepšie chápať ako "bezpodmienečné zapájanie do štruktúr". Ťažko sa diviť, že tento prístup "samý cukor, žiadny bič", nemal až dosiaľ na správanie Severnej Kórey žiadny vplyv.
Čína zasa dala najavo, že nemá v úmysle uskutočňovať inšpekciu nákladu prúdiaceho do Severnej Kórey a späť cez dlhú spoločnú hranicu oboch krajín, aby mala istotu, že tento náklad neobsahuje položky zakázané rezolúciou 1718. Hoci sa Čína stavia proti severokórejskej snahe o jadrové zbrane, ešte vehementnejšie sa stavia proti politike, ktorá by mohla ohroziť stabilitu kórejského severu a viesť k mohutnej vlne utečencov do Číny alebo k zjednoteniu Kórey s hlavným mestom Soulom.
Zostáva teda úlohou vymyslieť takú reakciu, aká získa širokú medzinárodnú podporu a ovplyvní severokórejské správanie a možnosti. Jedným z variantov je "preventívny" vojenský úder. Problém je, že také riešenie by takmer isto rozpútalo rozsiahlu a nákladnú vojnu, ktorá by nemusela nevyhnutne zničiť všetky skryté severokórejské kapacity. Proti tomuto scenáru sa navyše silne stavajú Čína a Južná Kórea, zatiaľ čo Spojené štáty majú vzhľadom na angažmán v Iraku príliš slabú pozíciu, než aby ho presadili.
Druhou možnosťou je žiť s jadrovou Severnou Kóreou. Nebezpečenstvo, že by Severná Kórea mohla jadrové zbrane použiť (aj to by sa mohlo stať), je menšie, než to, že by ich mohla predať. Varovanie prezidenta Busha, podľa ktorého by "prenos jadrových zbraní či materiálov zo severnej Kórey k iným štátom či neštátnym zoskupeniam by Spojené štáty považovali za svoje vážne ohrozenie a pripisovali by Severnej Kórei plnú zodpovednosť za dôsledky takého konania", má Pchjongjang pred týmto výsledkom odstrašiť. Problémom, samozrejme, je, že odstrašovanie niekedy nemáva úspech.
Treťou možnosťou je diplomacia. Od Severnej Kórey by sa očakávalo, že sa vzdá jadrových zbraní a umiestni svoj jadrový materiál pod medzinárodný dohľad výmenou za formálne bezpečnostné záruky, energetické zdroje a celý rad politických a ekonomických výhod. Také úsilie by sa malo obnoviť čo najskôr; USA by mali pristúpiť tak na všestranné, ako aj na bilaterálne rozhovory so severom, napríklad výmenou za moratórium na jadrové testy.
K vyriešeniu severokórejskej výzvy bude treba zmes týchto troch možností - hrozby vojenskej sily, reality ekonomických sankcií a obnovenie diplomatických rokovaní. Nebude to ľahké, avšak za pokus to stojí, pretože alternatíva - zúfalá, nepriateľská, jadrová a izolovaná Severná Kórea - by mala desiť každého.
Copyright: Project Syndicate, 2006.
www.project-syndicate.or
Richard N. Haas, bývalý šéf odboru politického plánovania ministerstva zahraničia USA