Bol svetovou legendou v písaní fejtónov. Američan Art Buchwald, ktorý vydal okolo tridsať kníh a jeho články publikovali stovky novín na celom svete, za vyše pol storočia "diverznej činnosti" pranieroval politikov (najmä prezidentov USA), spoločenské neduhy a aj absurdnosti života. V roku 1982 bol jeho talent a nevyčerpávajúca usilovnosť ocenená Pulitzerovou cenou, najvýznamnejším novinárskym ocenením na oboch brehoch Atlantiku. Briskný humor a zmysel pre vtip si zachoval až do konca svojho života, ktorý sa uzavrel 18. januára 2007.
Buchwald mal aj skúsenosť s komunistickým Československom, kam pricestoval v roku 1958 v priebehu cesty do vtedajšieho Sovietskeho zväzu. "Kde je to Československo?" opýtal sa rakúskeho colníka pri Mikulove. "Nemôžete tam netrafiť. Je to pri prvej strážnej veži, za druhým guľometom, medzi dvoma veľkými mínovými poľami vľavo," odpovedal mu vraj colník. A v Olomouci, kde spôsobil dopravný kolaps, si údajne jeho obrovský lincoln prezrelo 69 678 ľudí z celkových 70 000 obyvateľov mesta...
Skutočnosť a výmysel v tvorbe Buchwalda mali hmlistú hranicu, jeho hlavnou zbraňou bola hyperbola, ktorá často objasnila viac než presný opis. Keď v Rusku opisoval, aký fascinujúci je televízny dokument o robotníkoch v Donbase alebo panelová diskusia, čitateľom predložil detailnú podobu marazmu v sovietskej kultúre. Realita, že tvrdo kritizoval aj americké poklesky, mu zabezpečila aj citácia v československých novinách, napríklad v humoristickom časopise Dikobraz.
Vtedajším šéfom redakcie sa istotne páčil fejtón o Vietname (Pane, prečo bombardujeme tie diery?), ale určite by nevytlačil stĺpček s titulkom Ako sa hľadá zdôvodnenie, ktorý "analyzuje" okupáciu ČSSR v roku 1968. Myšlienku doviedol do krajnosti a píše o zasadnutí "Ústrednej komisie pre otázku obsadzovania malých krajín". Mimoriadne obľúbenou Buchwaldovou metódou bol fiktívny rozhovor o veľkých politických témach (Watergate), ale nevyhýbal sa každodenným a generačným témam.
Arthur "Art" Buchwald sa narodil 20. októbra 1925. Vyrastal spolu s tromi sestrami v newyorskej štvrti
Queens Borough. Strednú školu nedokončil a ako 17- ročný vstúpil do námornej pechoty a bojoval v 2. svetovej vojne. Po nej začal študovať na univerzite v Los Angeles, ale v roku 1948 štúdiá zanechal a kúpil si jednosmerný lístok do Paríža, kde sa stal dopisovateľom magazínu Variety.
Ostrovtip a aj forma krátkych stĺpčekov ho urobili známym novinárom a prešiel do významných novín International Herald Tribune.
Meno Buchwald sa už v roku 1959 stalo, slovami časopisu Time, svojbytnou inštitúciou kvality. O tri roky neskôr sa fejtonista vrátil do USA, kde zmenil status na prominentného novinára so stálou vstupenkou do Bieleho domu.
Frekventovaným terčom útokov jeho pera však boli nielen republikáni či demokrati, ale taktiež samotní novinári s unikátne sformulovanými sugestívnymi otázkami. Buchwald takisto napísal divadelnú hru a krátku novelu. V roku 2000 mal mozgovú príhodu.
Aj v pokročilom veku ešte vtipne glosoval niektoré javy, a aj v 21. storočí zostal aktuálnym jeden z jeho povestných nápisov na múroch: " USA vedia odpoveď. A ako vlastne znela otázka?"
Martin Rychlík, redaktor ČTK