Ani nový rok nezačal pre zelenú bankovku pozitívne, keď na páre s eurom stratila vyše tri percentá na úroveň 122 dolárových centov nevidenú posledné tri roky.
A to aj napriek prijatiu daňovej reformy a dobrým dátam z americkej ekonomiky, ktoré podporujú pokračovanie v uťahovaní menovej politiky FED-u, keď slušné výsledky maloobchodných tržieb a jadrovej inflácie vyhnali výnos dvojročného amerického dlhopisu prvý krát od pádu Lehman Brothers nad 2 %. Slabý dolár je dobrou správou pre nedolárových kupcov komodít, najmä Čínu, ktorá je ich najväčším spotrebiteľom na svete, čo tlačí ceny ropy a základných kovov nahor.
Americká mena ťažila v posledných rokoch najmä z predpokladu, že menová politika vo zvyšku sveta zostane aj naďalej uvoľnená. S rastúcim oživením globálnej ekonomiky však prichádzajú intenzívnejšie inflačné tlaky, čo väčšinu centrálnych bánk prinúti uťahovať menové kohútiky dynamickejšie.
Intenzívnejšie jastrabie hlasy možno aktuálne cítiť najmä z ECB. Potrvá však ešte nejaký čas, než jednotlivé triedy aktív začnú reflektovať ekonomický fundament. Najmä dlhopisovému trhu eurozóny pomýleného politikou ECB, ktorá nepriamo umožňuje zadlženému Grécku požičiavať si na finančných trhoch na dva roky lacnejšie než USA, čo z ekonomického hľadiska nedáva žiadny zmysel.
Autor je analytik Across Private Investments