Reformy posúvajú Slovensko do pozície lídra

Medzinárodný menový fond odhaduje, že v rokoch 2005 a 2006 bude rásť slovenská ekonomika päťpercentným tempom. Jednoznačne najrýchlejšie pôjdu dopredu Čína a India, na svete ich nepredstihne asi nikto. Za Slovenskom však nebudú len staré štáty Európskej únie, ale s odstupom aj Česko, Poľsko a Maďarsko. Za týmto názorom renomovanej inštitúcie stoja nepochybne reformy, na ktoré sa Slovensko vydalo po roku 1998, ale najmä po roku 2002.
Obyvatelia Slovenskej republiky si často ťažkajú, že razantný hospodársky rast sa neprejavuje na ich životnej úrovni. Iste, znášať tvrdé opatrenia nie je jednoduché, a zatiaľ nikto na svete nevymyslel spôsob, ako presadzovať reformy bez prechodných negatívnych dosahov. Na druhej strane si treba uvedomiť, že reformy nie sú samoúčelné, v dlhodobom časovom horizonte vedú k vysokému a udržateľnému rastu životnej úrovne.
Umelo zvyšovaná životná úroveň v polovici minulého desaťročia viedla k spľasnutiu bubliny a k nevyhnutnosti prijatia tvrdých a nepopulárnych opatrení. Dôsledkom je, že v priemere majú dnes občania reálne príjmy na úrovni konca 90. rokov. Po sérii reformných krokov zameraných na ozdravenie verejných opatrení a skvalitnenie podnikateľského prostredia však už možno konštatovať, že reálne príjmy občanov začínajú rásť. Potešiteľné je, že budú stúpať ďalej a vytrvalo. Už nejde o nijakú bublinu, ide o trvalý a udržateľný rast životnej úrovne. Posilňovanie hrubého domáceho produktu jednoznačne pocítia všetci občania -- pracujúci v raste reálnych miezd, občania v postproduktívnom veku v pravidelnom valorizovaní dôchodkov, sociálne odkázaní vo zvyšovaní dávok.
Popri údajne chýbajúcej previazanosti zvyšovania hrubého domáceho produktu s posilňovaním životnej úrovne opoziční politici často zdôrazňujú, že ekonomické reformy nemajú všeobecnú podporu. Opäť ide o zavádzajúce tvrdenia. Presadzuje niekto na Slovensku myšlienku, aby sa úrokové sadzby opäť vrátili k 30 percentám alebo aby sa slovenská mena naspäť oslabila 20 percent? Ak nie, potom oceňuje, že sa urobil poriadok vo verejných financiách. Protestuje niekto proti tomu, aby sa mu daň z príjmu vyšplhala k 40 percentám? Ak nie, súhlasí s daňovou reformou a chápe nutnosť zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Má nejaká skupina občanov zásadné výhrady proti dôchodkovej reforme? Ak áno, nebude veľká, pretože počet občanov dobrovoľne vstupujúcich do sporivého piliera sa začína blížiť k jednému miliónu.
Robiť veľa dôležitých zmien naraz nie je jednoduché. Preto nie div, že všetko nejde podľa prvých zámerov, napríklad v školstve alebo zdravotníctve. Na druhej strane pozitívom hoc pomalšie postupujúcich reforiem je, že dnes sa už neprotestuje proti ich uskutočneniu, ale iba proti forme, spôsobu, tempu ich vykonania. To dáva prísľub do budúcnosti, že Slovensko ostane reformnou krajinou aj v nasledujúcich rokoch.
V týchto dňoch je bližšie k budúcim ako minulým parlamentným voľbám. Vláda je za polčasom funkčného obdobia, veľkú väčšinu reformných zámerov už vykonala. Krajina napreduje, má najvyššie tempo rastu v okolí. Za sedem rokov sa jej podarilo z hlboko zaostávajúceho adepta posunúť na riadneho člena Európskej únie. Rok po vstupe možno dokonca s potešením konštatovať, že krajina predstihuje svojich susedov, stáva sa pre nich inšpiráciou v nevyhnutných reformách. Slovensko ako prvý zo štátov Vyšehradskej štvorky prijme spoločnú európsku menu, čo je jedným z hmatateľných dôsledkov zvýšeného reformného úsilia.
Hoci je Slovensko malá krajina, môže sa stať príkladom aj pre vyspelejšie krajiny. V závere minulého storočia sa to podarilo Írsku, v čase hľadania cesty na naplnenie Lisabonskej stratégie teraz môže pomôcť príbeh Slovenska.