Vplyv moderných technológií na trh práce
Informačné technológie zmenia naše pracovné zvyklosti viac, ako si dokážeme predstaviť. "Všetky rutinné činnosti buď prevezmú počítače, alebo budú ,outsourcované´ do zahraničia," tvrdí nemecký prognostik Peter Wippermann. A nielen on. Obdobné prognózy prichádzajú z druhej strany Atlantického oceánu, z Harvardovej univerzity či z renomovaného Massachusetts Institute of Technology. Pracovné miesta budúcnosti? Len také, ktoré nie sú spojené s rutinou. Príklad? Apple iPod. Vyvinutý v USA, vyrobený v Číne.
Inak povedané: V priemyselných krajinách Západu prudko stúpne dopyt po inovatívnych pracovníkoch, tvrdí napríklad americký sociológ Richard Florida. Takíto ľudia neprepadajú rutine a sú ťažko nahraditeľní.
To sa netýka len výrobných činností, ale aj slobodných povolaní, teda právnikov, audítorov alebo daňových poradcov, pre ktorých je rutina -- na prvý pohľad -- cudzím slovom.
Názor, že sektor služieb nahradí pracovné miesta, stratené vo výrobných odvetviach v dôsledku automatizácie, outsourcingu či z iných dôvodov, nezodpovedá vývoju. Filozof Frihjof Bergmann upozorňuje, že v sektore služieb v priemyselne vyspelých krajinách miznú pracovné miesta ešte rýchlejšie ako vo výrobných odvetviach
Pevná mzda zmizne
To, že miznú pracovné miesta spojené s rutinou, má vážne dôsledky. Vedie to napríklad k tomu, že práca bude už v blízkej budúcnosti spojená vždy len s určitým projektom. To však znamená, že práca za pevnú mzdu je tiež hudbou minulosti. Pokiaľ sa záujem sústredí takmer výhradne len na výkon práce spojenej s vysokou úrovňou znalostí a kreativitou, tak sa stáva anachronizmom aj pevná hodinová mzda a pravidelný pracovný čas. Inovatívny pracovník nemôže pracovať ako sústružník, ktorý po príchode na pracovisko zapne stroj a vypne ho pri odchode, a jeho výkon je merateľný počtom opracovaných dielov. To sa dá povedať aj o zamestnancoch v administratíve, ktorí vykonávajú rutinné úkony, napríklad výpočet miezd, tvrdí Bergmann.
Tento vývoj má ďalší dôsledok -- koniec obvyklých kariérnych postupov. Pokiaľ budú ľudia platení za spoluprácu na určitom projekte, musia sa priebežne vzdelávať a sami sa snažiť o získavanie účasti na ďalšom projekte. "Tým sa dostávame do úplne iného prostredia," uvádza prognostik Wippermann v denníku Handelsblatt.
Vo Frankfurte nad Mohanom sídli Inštitút pre prieskum budúcnosti. Jeho experti vychádzajú z toho, že sa v priebehu dvoch až troch desaťročí podstatne zvýši počet osôb samostatne zárobkovo činných. Ich výskum sa týkal v prvom rade Nemecka, kde v súčasnosti tvorí podiel samostatne zárobkovo činných osôb okolo desať percent na celkovom počte ekonomicky aktívnych osôb. Podiel by mal stúpnuť na 20 až 25 percent. Ďalších zhruba 40 percent ekonomicky aktívnych osôb bude síce v zamestnaneckom pomere, ale budú mať zmluvy prevažne len na určitý čas.
"My alebo naše deti budeme už v dohľadnej budúcnosti vykonávať v priebehu života niekoľko rôznych povolaní. Časy, keď platilo "jeden život, jedno povolanie", sa končia," tvrdí Mathias Horx zo spomenutého inštitútu v týždenníku WirtschaftsWoche. Tí najlepší sa zapoja do siete kontrolovanej jednou malou projektovou centrálou.
Je pravda, že podobné prognózy sa objavujú už pätnásť rokov, ale zatiaľ sa v tomto smere veľa nezmenilo. Príčina je prostá: Ľudia takú predstavu sveta práce odmietajú. Výskumníci zameraní na trendy ignorujú skutočnosť, že pokiaľ skutočný alebo myslený trend narazí na odpor, obyčajne sa oslabí. Nechajú sa riadiť racionálnymi úvahami, ale ľudia sa riadia aj svojimi emóciami. A v súvislosti s formovaním virtuálneho sveta práce je prevažujúcou emóciou neistota.
To isté sa týka aj pružného pracovného času. Podniky chcú prácu "on demand", zamestnanci chcú voľný čas "on demand".
Na druhú prekážku, ktorá stojí v ceste predstavám o uvoľnených väzbách medzi zamestnávateľom a zamestnancom, upozorňuje aj popredný americký teoretik manažmentu Rowan Gibson. "Pochybujem o tom, že by zamestnávateľa lákala predstava, že ním najatí ľudia pracujú zároveň pre konkurenciu."
Kultúra ako tmel firiem
Námietky proti svetu "vlkov samotárov" prichádzajú aj z iného smeru. Podniky nedrží pohromade len ich základné poslanie, teda vytváranie zisku, ale tiež ich kultúra. Práve podniková kultúra však závisí aj od kreatívnych zamestnancov. V uvoľnenej organizačnej štruktúre je ťažké udržať si exkluzívny nárok na ich schopnosti. Mimo "kreatívcov" však kultúra stojí na pracovníkoch, ktorí sú schopní niesť tradície. Bez takých ľudí, ktorí sú tmelom, sa môže podnik ľahko rozpadnúť.
Pokiaľ sa teda v dohľadnej budúcnosti bude meniť doterajšia centralizovaná organizácia v organizácii siete rozprestrenej okolo jadra, vstupuje do hry viac ako inokedy vzájomná dôvera. Platí však, že siete sú nemilosrdné: Kto raz zlyhá, vypadáva.
Ďalším dosahom očakávaných zmien v pracovnom svete budúcnosti je to, že do celého produkčného procesu vstupujú dokonca aj zákazníci. Kadiaľ môže viesť cesta, potvrdzuje príklad postupu švédskeho nábytkárskeho koncernu IKEA. Jeho zákazníci si už sami vybavujú objednávky pomocou formulárov umiestnených na webových stránkach. Tým vlastne preberajú časť úloh, ktoré inde plní predajné oddelenie. Otázkou však zostáva, či nezačnú takto aktívni zákazníci požadovať tiež určité zvýhodnenie za to, že prevzali časť úloh, ktoré zatiaľ ešte pripadajú samotnému výrobcovi.
Petr Němec, redaktor týždenníka Ekonom