To sú dva princípy daňovej reformy, o ktorých niet žiadnych pochybností. Od roku 1993 sa daňová sústava podrobovala zmenám, ktoré boli spravidla reakciou na nedostatky, ktoré vyskočili v praxi. Dno i boky lode sa látali jedným kusom plechu na druhý, pričom nové klince robili ďalšie netesnosti. Boli tu i politicky motivované zmeny -- napríklad v roku 1996 úľavy privatizátorom za investované prostriedky či milionárska daň -- to bol zasa nápad J. Ľuptáka, ktorý dobre zarábajúcich podnikateľov podnietil na sofistikovanejšie daňové prístupy.
Okolo sadzby, ale i konštrukcie dane z príjmov právnických osôb, bolo a ešte bude veľa diskusií. Faktom je, že aj po znížení sadzby zo 40 na 29 percent k výraznému zníženiu výnosov neprišlo, boli stabilné. Navyše v minulom roku, keď sa sadzba ešte o štyri percentá znížila, bol výnos podľa predbežných informácií o 7,6 miliardy vyšší ako v roku 2001 a o 5,1 mld. Sk, čiže o 22 percent vyšší, ako predpokladal štátny rozpočet. (Údaje môžu byť skreslené spôsobom platenia preddavkov.) Najmä pri prvom znížení sadzby sa na ziskovosti podnikov prejavilo aj výrazné, takmer polovičné zníženie úrokových mier za úvery. Prínos pre podnikateľskú sféru sa odhaduje na 30 -- 40 mld. Sk. Určiť podiel jednotlivých faktorov nie je možné, dá sa len predpokladať.
Treba pochváliť, že v skutočne odborných kruhoch sa neargumentuje, že máme jedno z najvyšších daňových zaťažení na svete. Vysoké je odvodové zaťaženie, ale samotné daňové určite nie. Podľa nekompletných údajov OECD bol v roku 2001 podiel daní z príjmu a zisku na HDP v SR 6,8, v ČR 9,2, v Maďarsku 10, v Írsku 12,7 percenta. Za rok 2000 sú úplné údaje o všetkých krajinách OECD -- nižší podiel malo len Mexiko -- 5 percent, v SR bol 7,6 percenta. Kombinovaná korporátna (ústredná, štátna, miestna a pod.), čiže úhrnná daň bola v minulom roku v USA 45,2 percenta, v Belgicku 40,2 percenta, v Nemecku 38,9 percenta. Z krajín OECD bola nižšia ako u nás len v Maďarsku -- 18 percent, ale pri širšom daňovom základe, a v Írsku -- 16 percent. Pravda, v niektorých krajinách sú sadzby pre malé podniky znížené (v Írsku 12,5 percenta), ale takýto prístup je (žiaľ) v rozpore s princípmi našej reformy.
Sadzby sa majú ďalej znižovať. Podľa ministra financií I. Mikloša je optimálna sadzba niekde medzi 15 -- 20 percentami. Treba skúšať ísť čo najnižšie, ale imperatívmi sú stabilita verejných financií, smerovanie k maastrichtskému trojpercentnému schodku a zabezpečenie potrieb občanov zo spoločenských zdrojov na istej garantovanej úrovni. Hoci to od protagonistov dnešnej koalície vôbec nepočujeme, Slovenská republika má podľa ústavy trhovú ekonomiku, ktorá je orientovaná sociálne a ekologicky. Kvantifikácie rozpočtových dôsledkov jednotlivých variantov sú dnes kľúčovou vecou, lineárne projekcie a avanturistické podcenenie súvislostí by spôsobilo nevratné škody. Takže k dvom princípom v úvode treba pridať aj kvalifikovanosť a rozvážnosť.
StoryEditor