Die Presse
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Slovákov je za členstvo svojej krajiny v NATO. Zrejme aj z tohto dôvodu nerozmýšľa premiér Mikuláš Dzurinda o referende na túto tému. Dzurinda si je vedomý toho, že otázka členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii je príliš veľkým lákadlom pre ľavicových aj pravicových populistov, ktorí by mohli v posledných dňoch pred všeľudovým hlasovaním rozpútať v krajine náladu proti aliancii a ohroziť tak už istý vstup SR do západného politickovojenského zväzku. Na rozdiel od členstva v EÚ sa totiž Slovensko po prijatí do NATO nebude musieť vzdať časti svojej suverenity. Aj z tohto dôvodu bude referendum pred prijatím do EÚ nevyhnutnosťou. Jedinou parlamentnou stranou, ktorá sa stavia otvorene proti Dzurindovmu rozhodnutiu, je KSS. K pestrej aliancii kritikov NATO sa však popri KSS a mimoparlamentných SNS a PSNS prekvapujúco pripojil aj jeden z najprominentnejších slovenských politických veteránov -- Ján Čarnogurský. (Na Slovensku sa formuje pestrá aliancia kritikov NATO, Christoph Thanei, 30. 12. 2002)
Mladá fronta Dnes
Rozdelenie bývalého Česko-Slovenska bolo nevyhnutné a neskorší vývoj v tom dal za pravdu. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, nielen politické, sú úplne bezproblémové. Teraz, desať rokov od rozdelenia, si však podľa neho treba konečne naliať čistého vína. Tento okamih sme neprijímali so žiadnym veľkým jasotom, pretože vznik nášho nového štátu bol zánikom pôvodného štátu a málokto z nás mal z toho radosť. Ani dnes sa na túto tému nepíšu oslavné články a medituje sa nad zánikom spoločného štátu. Dnes možno bez rozpakov hovoriť aj nehoráznosti typu, že Česko-Slovensko rozdelili Mečiar s Klausom akosi proti všetkým. Spolužitie oboch národov v jednom štáte nebolo od začiatku bez problémov. Ak česká strana potrebovala Slovákov ako súčasť "československého" národa proti opozícii sudetských Nemcov, slovenskej strane umožnil nový štát zachrániť sa pred silnou maďarizáciou. (Desať rokov od rozdelenia Československa, Václav Klaus, 30. 12. 2002)