Britský premiér Tony Blair rozohral riskantnú hru. Začal uvažovať o znížení výdavkov pre chudobné regióny a avizoval ochotu vzdať sa časti rabatu v návrhu rozpočtu pre Európsku úniu na roky 2007 až 2013. Ak chcel menší rozpočet, škrtať naozaj nebolo veľmi kde.
Riskuje tak rozkol s nováčikmi -- svojimi hodnotnými spojencami -- pri presadzovaní myšlienky voľného trhu, ako aj transatlantickej vízie Európy. Už samotný nápad ubrať tým najchudobnejším, vyvolal oprávnený hnev a veľké rozčarovanie. Nováčikovia najprv reagovali veľmi ostro. Ukazujú sa však ako flexibilní partneri. Pravda, ak za to na oplátku budú môcť niečo získať. Londýn veľmi dobre vie, že nováčikovia potrebujú dohodu na rozpočte do konca roka, inak im to spôsobí problémy pri čerpaní peňazí z eurofondov. Naivne v tejto súvislosti znejú slová o tom, že je nedôstojné handlovať sa. Európske dohody vždy boli o handlovaní, teda v diplomatickom jazyku o kompromise.
Blair riskuje aj na domácej politickej scéne. Dosiaľ bol totiž rabat -- úľava na platbách do európskeho rozpočtu -- nedotknuteľný.
Hlavným cieľom Blairovej premyslenej taktiky je jeho európsky rival francúzsky prezident Jacques Chirac a pre Paríž nedotknuteľná spoločná poľnohospodárska politika. Britský premiér tak odštartoval dramatický manéver na izolovanie Francúzska v spore o európsky rozpočet. Chiracovi zrejme tentoraz nepomôže, tak ako vždy, jeho nemecký spojenec. Nová kancelárka Angela Merkelová sa v podstate pridala na stranu Blaira a schvaľuje jeho snahy o reformu rozpočtových výdavkov. Stratégia Británie je jasná, ak škrty, tak všetci.
Teraz je na ťahu Chirac a on to vie. Ihneď po piatkovom zasadaní lídrov V4 s Blairom v Budapešti zvolal mimoriadne zasadanie ministrov. Kým z neúspechu júnovúho summitu únie Chirac obviňoval Blaira a jeho neochotu vzdať sa rabatu, počas rokovania lídrov v polovici decembra bude všetka pozornosť sústredená na Paríž. V takejto situácii budú jeho argumenty o dotovaní francúzskej poľnohospodárskej nadprodukcie znieť prinajmenšom nepresvedčivo.
Blair má však k víťazstvu ešte ďaleko. Zo súboja o rozpočet sa stáva čoraz viac otvorenejší konflikt s viacerými frontovými líniami -- medzi tými, ktorí chcú zmeny, a tými, ktorí ich odmietajú, chudobnejšími a bohatšími, východnou a západnou Európou. Už teraz možno povedať, že cieľ, ktorý si britské predsedníctvo dalo -- zásadne zreformovať výdavky únie -- sa mu nepodarí naplniť. Možno sa mu však podarí aspoň pootvoriť dvere k budúcim reformám.
StoryEditor