Bezpečnosť a ľudské životy v defenzíve

Proti teroru sa dá brániť iba obmedzene. Bezpečnostné zložky majú plné ruky práce pri odhaľovaní radikálnych militantných buniek a monitorujú ich činnosť. Zdá sa, že vcelku úspešne. Útokov, ktoré sa nedajú celkom isto predvídať, je totiž relatívne málo. Ozbrojené sily a rozviedky teroristom sťažujú činnosť.
Aj radikálni fundamentalisti však pracujú s vyspelými technológiami a vojnu s "kresťanským" svetom presunuli tiež do virtuálneho priestoru. Či už na internet, kde sa s vysokou úspešnosťou vyhýbajú odhaleniu, alebo využívajú mobilné komunikácie.
Kým umiestneniu bomby na verejné priestranstvo sa zabrániť dá, jej odpáleniu cez mobilný telefón celkom nie. Z bezpečnej vzdialenosti stačí prezvoniť (možno) ukradnutý mobil, ktorý odpáli nálož. Polícia a bezpečnostné služby už môžu len spätne skonštatovať, ako sa táto tragédia stala.
Jedným z možných riešení sú rušičky signálu. Verejné inštitúcie ich môžu -- za veľké sumy -- kúpiť od zbrojárskych koncernov. V akčnom rádiu až jedného kilometra dokážu zrušiť alebo oddialiť všetky mobilné hovory či zaslané správy. Problém je však v tom, že rušia aj drvivú väčšinu tých hovorov, ktoré nemajú na programe masovú vraždu.
Rušičky sa dajú nastaviť tiež tak, aby prepúšťali napríklad len núdzové volania. Aj tu je však úspešnosť obmedzená. Profesionálny terorista dokáže nálož nastaviť práve na ich frekvenciu a čakať, kto bude na tieto linky volať prvý, alebo sa dostať k telefónom hasičov či policajtov a prezvoniť "svoju bombu".
Pochopiteľne, tieto rušičky sa nepáčia mobilným operátorom. Signál v mobilných sieťach je verejným majetkom a operátori frekvencie kupujú od národných regulačných autorít. Bezpečnosť sa tu stavia proti pokrytiu územia.
Svetové veľmoci vrátane Európskej únie sa snažia proti telefónnemu teroru bojovať. Zatiaľ najefektívnejším riešením sa ukazuje povinnosť archivovať všetky dáta, ktoré prešli cez telekomunikačné siete. Aj toto sa však dá ľahko obísť -- žiadna autorita nevie rozlúštiť, aký skutočný význam môžu mať (šifrované) slová.
Kampaň strachu živená desaťročia globálnymi médiami sa stala realitou. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali posilňovaním blahobytu a odstraňovaním chudoby, musíme úzkostlivo strážiť svoje životy, a to všade a za každých okolností.