Vládna koalícia vníma postupné zvyšovanie minimálnej mzdy ako nástroj odstraňovania chudoby. Je to predovšetkým veľká skupina chudobných pracujúcich, ktorú výrazne postihli pravicové reformy. Skupina ľudí, ktorí majú zamestnanie, ale ich príjem im nezabezpečuje dôstojné prežitie, je dnes na Slovensku veľmi široká. Postupné zvyšovanie minimálnej mzdy je podporou práve tejto skupiny.
Zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na rast miezd v pásme nad minimálnou mzdou, teda zvyšuje príjmy a životnú úroveň tejto skupiny zamestnancov. Okrem zlepšenia motivácie pracovať či zvyšovať si kvalifikáciu, zvýšená minimálna mzda prispieva ku kľúčovému ekonomickému ukazovateľu, zvyšovaniu kúpnej sily obyvateľstva, ktoré prospieva celému národnému hospodárstvu, aj podnikateľskej obci.
Jeden z hlavných argumentov proti postupnému zvyšovaniu minimálnej mzdy hovorí, že vedie k vyššej nezamestnanosti. Je to pseudoargument, pretože tento súvis nebol nikdy priamo dokázaný. Ako dôkaz môžeme uviesť príklad z rokov 2001 až 2004, keď na Slovensku výrazne kleslo tempo rastu minimálnej mzdy, ale nezamestnanosť sa zvýšila.
Rovnako častým argumentom je, že rast minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť ľudí s nízkou kvalifikáciou. Cesta k zvyšovaniu zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných je však v zvyšovaní ich kvalifikácie a uplatnenia na trhu práce a v tvorbe pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou, ako v neustálom znižovaní ich reálnej mzdy.
V prospech zvyšovania minimálnej mzdy hovoria aj európske štatistiky. Podľa Eurostatu Slovensko v r. 2004 vykazovalo najnižšiu úroveň minimálnej mzdy z krajín EÚ v pomere k priemernej mzde. V absolútnych číslach má Slovensko 3. najnižšiu minimálnu mzdu z krajín EÚ, bezkonkurenčne najnižšiu v rámci krajín V4. Naopak, Slovinsko, ekonomicky najlepšie sa rozvíjajúci štát bývalého východného bloku, vykazuje viac ako dvojnásobnú mieru minimálnej mzdy oproti Slovensku a jeho ekonomike to evidentne nijako výrazne neškodí. Alebo Írsko -- vykazuje najvyššiu minimálnu mzdu v pomere k priemernej mzde z krajín EÚ. Negatívny vplyv minimálnej mzdy na rozvoj ekonomiky je teda argumentom, ktorý stojí na hlinených nohách. Nehovoriac o tom, že len niečo okolo dvoch percent zamestnancov poberá na Slovensku minimálnu mzdu. Z toho je teda zrejmé, že postupné zvyšovanie minimálnej mzdy nemôže zruinovať našu ekonomiku.
V konečnom dôsledku je hlavným cieľom postupného zvyšovania minimálnej mzdy zabezpečenie stavu, keď i nízkopríjmoví zamestnanci pocítia výhody vyplývajúce z ekonomického rastu a keď rast ich životných nákladov bude kompenzovaný zvyšovaním príjmov. Aby sa táto skupina zamestnancov ďalej neprepadávala do pásma pracujúcej chudoby.
Autorka je ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR