Keď sa nemecký kancelár Gerhard Schröder v máji rozhodol uviesť v parlamente do pohybu podnety na vypísanie predčasných volieb, prekvapil svojich stúpencov i protivníkov. Zaskočená opozícia musela urýchlene pretaviť nezáväznú kritiku vládnej politiky do koherentného predvolebného programu. Kľúčovou skúškou jeho obsahu a zrozumiteľnosti bola nedeľňajšia televízna beseda kancelára a jeho vyzývateľky Angely Merkelovej.
Bol to jediný priamy diskusný duel oboch oponentov a je preto pochopiteľné, že ho s napätím sledovali doma i v zahraničí. Nemecko stojí možno na križovatke dejín, prinajmenej na rázcestí ďalšieho smerovania svojej ekonomiky. Tá má napriek všetkým ťažkostiam potenciál slúžiť celej Európskej únii ako hospodárska lokomotíva. Nemecko je hodnotou vyvážaného tovaru najväčším exportérom na svete. Z toho sa dá usudzovať, že vôbec nepatrí do starého železa. Nevyváža lacné suroviny, ale predovšetkým vyspelé hotové výrobky s vysokou pridanou hodnotou.
Na tieto úspechy svojej krajiny poukazuje kancelár s tým, že prispel k vytváraniu ich rámcových podmienok a znižovaniu daňového zaťaženia nemeckých exportérov. Napriek tomu sa voličom javí výkonnosť nemeckého hospodárstva ako nedostatočná, najmä keď na ňu hľadia cez prizmu zamestnanosti. Zdrvujúce štatistiky piatich miliónov nezamestnaných nútia sociálnych demokratov i kresťanskú opozíciu hľadať optimálny reformný model.
Šéf nemeckej exekutívy nedá dopustiť na správnosť a zmysluplnosť opatrného transformačného procesu, ktorý spustil. Angela Merkelová ho zavrhuje ako nedostatočný a zasadzuje sa za rozšírenie trhových reforiem. Schröder kontruje, že keby dostal dôveru voličov, uskutočňoval by nemenej účinné reformy, ale s väčšou ohľaduplnosťou na sociálne dosahy. V tomto zmysle napadol minulý týždeň na zjazde SPD svoju súperku, že chce vytvoriť chladnú a neľudskú spoločnosť a opustiť nemecký ústavne zakotvený model sociálneho trhového hospodárstva.
Rovnako znejúce výčitky musel kancelár donedávna počúvať z úst vnútrostraníckych oponentov, ktorým sa javili jeho reformy príliš tvrdými a antisociálnymi. Časť z nich sa od SPD odtrhla a sformovala s postkomunistickou PDS novú Stranu ľavice (Linkspartei). Osempercentné preferencie z nej robia tretiu najsilnejšiu stranu. To jej však nepomôže, pretože Schröder sa zdráha uvažovať o prípadnom povolebnou spojenectve s ňou.
K sociálne orientovanému a silnému štátu sa v EÚ popri Nemecku najotvorenejšie hlási Francúzsko. Ak by si po 18. septembri sadla do kancelárskeho kresla Merkelová, otriaslo by to konceptom sociálneho štátu nielen v Nemecku, ale i v krajine galského kohúta. Tamojším protrhovým reformátorom by narástli krídla a na starom kontinente by zavial nový vietor. Je otázne, ako odvážne by sa potom zachovala Merkelová, či by sa nezľakla uskutočňovania sociálnych následkov nepopulárnych reforiem. Ak áno, uviazla by na polceste a výsledný hybrid by mohol byť horší ako pôvodný stav.