Technokrati na ministerstvo

V kresle ministra hospodárstva sa počas tohto volebného obdobia prepriaha tretíkrát. Ministerstvo vzniklo po prvých slobodných voľbách v roku 1990. Postupne prebralo kompetencie viacerých slovenských i federálnych ministerstiev - priemyslu, obchodu, zahraničného obchodu, hutníctva, ťažského strojárstva a energetiky a ďalších. Okrem pôdohospodárstva a dopravy malo robiť predovšetkým prierezovú politiku. V tom období sa zdvihla národnoemancipačná vlna. Vtedy veľa politikov tvrdilo, že rozvoj a prosperita Slovenska nastanú, ak hospodárska politika bude menej závislá od Prahy. Pre kreovanie tohto ministerstva to mohla byť dobrá výzva. Lenže vo svojej politike presadzovalo viac odvetvový prístup ako systémový. Dalo sa to ospravedlniť vtedy prevládajúcim podielom štátnych podnikov. Dnes možno skonštatovať, že "národný výťah" ekonomike nepriniesol to, čo mohol, zato poslúžil mnohým politikom. Ministerstvo hospodárstva zlyhalo, vidieť to na zbabranej transformácii mnohých podnikov. Platí to najmä pre zbrojársky priemysel. Jeho podniky rezort kontroloval už v roku 1992. Dlho s nimi nič nepodnikol, až presne pred desiatimi rokmi založil podivný holding. Jeho šéfom sa ani pre transformované spoločnosti nepodarilo nájsť prácu tak, aby naplno využili majetkový a ľudský potenciál. Ani nevznikla politická objednávka sprivatizovať ich. Aj tak väčšina majetku odplávala do súkromných rúk.
Hospodársky rezort vážne pochybil tiež pri transformácii logistiky motorových palív. Kto iný je zodpovedný za dnešný stav, keď je štát povinný dobudovať zásoby motorových palív. Ukázalo sa však, že nemá kde, lebo majetok, ktorý by mu mohol patriť, mu už nepatrí a ten, ktorý mu patrí, je na cudzom pozemku a za cudzou bránou. Hrozí tak, že bude musieť investovať na zelenej lúke, pochopiteľne, za naše dane. Už je jasné, že politici zodpovední za tento rezort pri riešení zbrojárskeho priemyslu a logistiky palív zlyhali. Je pravdepodobné, že niektorí o tom ani nevedia, iní už nežijú.
Na Slovensku je pri hospodárskom rezorte zrejme nepriechodné, aby post jeho šéfa obsadil osvietený odborník s mandátom presahujúcim volebné obdobie a obklopil by sa rozhľadenými technokratmi. Nie je ani isté, či takýchto ľudí možno nájsť.