Novú nemeckú vládu povedie žena, ktorá si pred voľbami vyslúžila prezývku železná lady. Mala naznačovať, že sa pustí do reforiem tak rezolútne ako pred štvrťstoročím britská premiérka Margaret Thatcherová. Povolebná parlamentná aritmetika však prinútila Angelu Merkelovú na vstup do koaličného manželstva so sociálnymi demokratmi. Namiesto veľkých skokov ich spolu čakajú drobné krôčiky konsenzuálnych reforiem.
Nemecko má na čele vlády ženu, ktorá sa hlási ku konzervatívnym hodnotám a predsedá kresťanským demokratom. Vyrástla a väčšiu časť života strávila v komunistickej NDR. Tam nebola žiadnou disidentkou, dokonca istý čas pôsobila ako funkcionárka miestnej mládežníckej organizácie FDJ. Na druhej strane bola dcérou protestantského duchovného, ktorý sa prišiel pasovať s prekážkami tvrdého života v Sovietmi obsadenom a ateizovanom východnom Nemecku z pohodlného Hamburgu, kde sa narodila a niekoľko mesiacov žila jeho dcéra Angela. Zdedila po ňom protestantské etické zásady usilovnosti a sebadisciplíny. Tá ju doviedla k akademickým úspechom, či už ako 15-ročnú k víťazstvu v celoštátnej ruskej jazykovej olympiáde alebo neskôr k doktorátu prírodných vied. Najnovšie k ovládnutiu CDU a výstupu na post kancelárky.
Priebojnosť 51-ročnej političky, z ktorej sa stáva rešpektovaná štátnička, dostane v zahraničnej politike i v iných rezortoch obsadených v koaličnej vláde nominantmi z SPD ostrý obojok. Minister zahraničných vecí Walter Steinmeier je blízkym spolupracovníkom Gerharda Schrödera a zastával funkciu vedúceho Úradu spolkového kancelára. Je dobrým organizátorom a má cit pre uzatváranie dôstojných kompromisov. Tieto schopnosti bude v Merkelovej kabinete potrebovať. Má povesť spoluautora tvrdých postojov vlády v roku 2002 k politike USA v Iraku -- a tie bude chcieť Merkelová zmierniť. USA od nej neočakávajú veľké zvraty, napríklad v podobe vyslania nemeckých vojsk do Iraku. Dúfajú aspoň v užšiu spoluprácu pri rekonštrukcii rozvráteného irackého hospodárstva. Kancelár Schröder účinne spolupracoval s USA v boji proti prenikaniu islamistického teroru a Steinmeier v tom bude pokračovať.
Na Berlín sa zvedavo pozerajú z Paríža i Londýna. Merkelová sľúbila obnovenie tradičného transatlantického spojenectva s USA, čo Briti len privítajú. Nervózni zostávajú Francúzi, ktorých Angela Merkelová vystrašila rétorikou signalizujúcou príklon k anglosaskému hospodárskeho modelu a razantnejšiemu demontovaniu najluxusnejších prvkov sociálneho štátu. Útechou im môže byť nominácia sociálne cítiaceho predsedu SPD Franza Münteferinga za vicekancelára a ministra práce.
Skormútený z odchodu Schrödera zostal ruský prezident Vladimir Putin. Spojenectvo Moskva -- Berlín dosiahlo takú pevnosť, že Merkelová ho mierne uvoľní, aby sa Poľsko a Pobaltie necítili vytlačované. A Ankara? Kým Schröder propagoval členstvo Turecka v EÚ, Merkelová navrhovala nečlenskú alternatívu. V prospech Turecka bude na ňu teraz tlačiť Steinmeier, Londýn a diskrétne i Washington. Merkelová asi ustúpi tak, že do horúceho tureckého zemiaka prestane počas dlhoročných vstupných rokovaní príliš fúkať a zásadnejšie rozhodovania prenechá na svojich nástupcov.
StoryEditor
Jin a jang nemeckej politiky
Novú nemeckú vládu povedie žena, ktorá si pred voľbami vyslúžila prezývku železná lady. Mala naznačovať, že sa pustí do reforiem tak rezolútne ako pred štvrťstoročím britská premiérka Margaret Thatcherová.