Sériu marcových zasadnutí kľúčových centrálnych bánk skupiny G4, ktorých stimuly majú na vývoj finančných trhov najmarkantnejší vplyv dnes po ECB, Bank of Japan a FED-e zakončí Bank of England.
Kým od amerického FED-u sa zvýšenie úrokových sadzieb očakávalo, britskí centrálni bankári sa pravdepodobne vyslovia za ponechanie statusu quo, keďže posledné inflačné dáta, ktoré sú hlavným vstupom pri rozhodovaní o budúcnosti menovej politiky nevyzneli v prospech jastrabích rozhodnutí priaznivo.
Medziročná zmena spotrebiteľských cien vo februári poklesla z 3 na 2,7 percenta, čo naznačuje možnosť začiatku klesajúceho trendu vývoja inflácie a tým pádom znižuje akútnu potrebu sprísnenia menovej politiky.
Tento vývoj možno do značnej miery pripísať silnejúcej libre, ktorá v britskej ekonomike postupne nachádza pevnú pôdu pod nohami. Dopomohlo jej to vymazať značnú časť strát po referende o Brexite v júni 2016. Britská centrálna banka však posudzuje dáta z dlhodobejšieho hľadiska.
Na poslednom zasadnutí avizovala, že v prípade udržania tempa ekonomického rastu bude musieť k zvýšeniu úrokových sadzieb pristúpiť skôr a vo väčšom rozsahu, než doposiaľ predpokladala.
Najpravdepodobnejším scenárom tohto kroku sa javí májové zasadnutie. Podporuje to aj dosiahnutie dohody európskych a britských vyjednávačov o prechodnom období, čo znižuje negatívne dopady neistoty prameniacej z Brexitu na ekonomiku.
To všetko sú pre libru potešujúce správy. Možné sklamanie z rétoriky Bank of England je však oproti potenciálu pre rastové pokračovanie omnoho vyššie.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.