Úsilie, ktoré Severná Kórea venuje jadrovým zbraniam, opäť ohrozuje stabilitu Ázie. Nový japonský ministerský predseda Šinzó Abe sa krátko pred uskutočnením jadrového testu narýchlo stretol s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaeom. Obaja sa zhodli na tom, že takýto krok KĽDR "nemožno tolerovať". Schôdzka bola vítanou udalosťou. Abe však do úradu nastúpil s povesťou ešte silnejšieho nacionalistu než jeho predchodca Džuničiró Koizumi, ktorého neústupnosť v súvislosti s návštevami kontroverznej svätyne Jasukuni (kde sú pochovaní vojnoví zločinci prvej triedy z druhej svetovej vojny) prispela k ochladzovaniu vzťahov s Čínou. Na zachovanie stability treba, aby sa čínsko-japonské vzťahy zlepšili.
Napriek tomu, že severokórejské jadrové ambície sú znepokojujúce a destabilizačné, základnou strategickou otázkou vo východnej Ázii je vzostup Číny. Jej hospodárstvo už tri desaťročia narastá o 8 a 10 percent ročne. Tempo zvyšovania výdavkov na obranu je ešte rýchlejšie. Napriek tomu čínski predáci hovoria o "mierovom vzostupe" Číny a o "mierovom rozvoji".
Niektorí ľudia sú presvedčení, že Čína sa nemôže pozdvihnúť mierovo a že sa bude usilovať o hegemóniu vo východnej Ázii, čo povedie ku konfliktu so Spojenými štátmi a s Japonskom. Iní poukazujú na to, že Čína od 90. rokov uskutočňuje politiku "dobrých susedských vzťahov", urovnala hraničné spory, zohráva významnú úlohu v medzinárodných inštitúciách a uvedomila si výhody využívania mäkkej moci.
Pred desiatimi rokmi som dohliadal na prípravu Správy o východoázijskej stratégii amerického ministerstva obrany. Pentagón a americká politika za Clintonovej i Bushovej administratívy až doteraz sa podľa nej aj riadili. V tom čase prebiehala debata medzi tými, čo chceli narastajúcu silu Číny potláčať, a tými, ktorí naliehali na začlenenie Číny do medzinárodnej sústavy. Zastavenie nebolo možné, lebo Čínu, na rozdiel od Sovietskeho zväzu počas studenej vojny, nepovažovali susediace krajiny za zreteľné a aktuálne nebezpečenstvo. Navyše, keby sa s Čínou zaobchádzalo ako s nepriateľom, určite by sa ním stala, čím by sa zbytočne ignorovala možnosť priaznivého vývoja.
Stratégiou, pre ktorú sme sa rozhodli, bolo "vyvažovať a integrovať". Východoázijská rovnováha moci sa oprela o trojuholník Číny, Japonska a USA. Opätovným potvrdením americko-japonského bezpečnostného vzťahu (deklarácia Clinton - Hašimoto z roku 1996) pomohli USA vytvoriť priaznivú regionálnu rovnováhu. Súčasnou motiváciou na vstup Číny do Svetovej obchodnej organizácie a ďalších inštitúcií sme vytvárali stimuly na dobrú komunikáciu. Integrácia teda mala poistku v realizme pre prípad, že by sa vývoj obrátil.
Táto stratégia sa z väčšej časti osvedčila. Vojenská moc Číny síce vzrástla, ale jej vystupovanie je umiernenejšie než pred desaťročím. Čína pre americkú prevahu ani zďaleka nepredstavuje výzvu, ako bolo cisárske Nemecko, keď na začiatku dvadsiateho storočia predbehlo Britániu. Kľúčom k vojenskej moci v dnešnom informačnom období je schopnosť integrovať komplexné systémy vesmírneho sledovania, vysokorýchlostných počítačov a invenčných zbraní. Nie je pravdepodobné, že by Čína (alebo iné krajiny) dokázala v krátkom čase dobehnúť náskok USA.
Samozrejme, skutočnosť, že Čína s najväčšou pravdepodobnosťou nebude v globálnom meradle konkurovať USA, neznamená, že by nemohla USA ohroziť vo východnej Ázii, ani že je nemožná vojna kvôli Taiwanu. Keby Taiwan vyhlásil nezávislosť, Čína by zrejme použila silu bez ohľadu na ekonomickú či vojenskú cenu takéhoto kroku. Vyhrať vojnu by však pravdepodobne nedokázala a rozvážna politika na všetkých stranách môže vojnu udržať mimo pravdepodobnosti.
V čom teda spočíva strategický problém dneška? Stabilita vo východnej Ázii závisí od dobrých vzťahov medzi všetkými tromi stranami trojuholníka USA - Čína - Japonsko, ale vzťahy medzi Čínou a Japonskom sa počas Koizumiho vlády zhoršili. Čína povolila demonštrácie, občas násilné, proti japonským konzulátom na protest proti zmenám v japonských učebniciach, ktoré zmierňovali opisy invázie Japonska v 30. rokoch 20. storočia. Po tom, keď 22 miliónov Číňanov podpísalo petíciu proti členstvu Japonska v Rade bezpečnosti Organizácie Spojených národov, premiér Wen ťia-pao oznámil odpor Číny voči takémuto kroku.
Čína okrem iného protestovala proti japonským výrokom týkajúcich sa Taiwanu. A existujú územné spory týkajúce sa malých ostrovov a potenciálnych ložísk plynu neďaleko čínsko-japonskej morskej hranice.
Najpálčivejšími záležitosťami však sú premiérske návštevy vo svätyni Jasukuni; až do Abeho príchodu neprejavovala Čína ochotu podieľať sa na schôdzkach s Japonskom na najvyššej úrovni, pokiaľ tieto návštevy budú trvať. Hoci sa Čína stala najväčším japonským partnerom v obchode a priamych zahraničných investíciách, nacionalisti v oboch krajinách navzájom posilňujú svoj extrémizmus. A ich vlády sa zahrávajú s ohňom.
Americké záujmy spočívajú na regionálnej stabilite a pretrvávajúcom raste v obchode a investíciách. Prezident George W. Bush by teda mohol Abemu v tichosti povedať, že vítame dobré vzťahy medzi Japonskom a Čínou a že premiérske návštevy svätyne Jasukuni podrývajú záujmy samotného Japonska vo východnej Ázii. Ázijčanom svätyňa pripomína nepríjemné Japonsko 30. rokov 20. storočia, a nie príťažlivé Japonsko dneška.
Zároveň USA môžu konať obozretne ohľadne vťahovania Japonska do problematiky Taiwanu - pre Čínu neuralgického bodu - a pritom podporovať rozvoj ázijských inštitúcií, ktoré prehlbujú styky a tlmia spory. To môže zahŕňať rozvoj Východoázijského samitu, obnovenej Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) a prerod súčasných šesťstranných rozhovorov o Severnej Kórei na stály Bezpečnostný dialóg severovýchodnej Ázie.
Našťastie existujú náznaky, že sa Čína i Japonsko snažia zo slepej uličky posledných rokov vycúvať. Hoci si Abe ponechal svoj názor na Jasukuni, jeho samit s čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaeom bol sľubným krokom vpred. Niektorí čínski analytici si zasa uvedomujú nebezpečnosť vyvolávania priveľmi silného nacionalizmu voči Japonsku.
USA by sa mali v tichosti snažiť tieto kroky vpred posúvať ďalej. Spojenectvo USA a Japonska zostáva pre stabilitu vo východnej Ázii zásadné, ale na vytvorenie trojuholníka sú potrebné strany tri.
Copyright: Project Syndicate 2006
www.project-syndicate.org
JOSEPH S. NYE, Harvardova univerzita, USA