Švajčiarske mestečko Davos obsadila ekonomická elita sveta. Stretlo sa tam tisícdvesto najvplyvnejších finančníkov a biznismenov, aby hovorili o problémoch planéty Zem. Sekundujú im štátnici. Kým oni budú rámcovo určovať osud všetkých obyvateľov sveta, slovenskí vládni politici zaujali pozície troch opíc, z ktorých jedna sa nepozerá (a nevidí), druhá nepočúva (a nepočuje) a tretia nerozpráva (a mlčí). Nikto z vrcholných predstaviteľov Slovenska do Davosu totiž nešiel.
Kabinet vedený Robertom Ficom považuje za dôležitejšie viesť minivojnu s Európskou komisiou o limity na skleníkové plyny obhajujúc krátkodobé záujmy slovenských znečisťovateľov bez toho, aby sa zaujímal, čo nastane o niekoľko rokov. Dominantnou témou v Davose sú pritom klimatické zmeny, ktorých vinou sa nami toľko nenávidené limity na skleníkové plyny zaviedli. Tak ako nás dnes prekvapuje neoblomný postoj Bruselu v otázke zvyšovania kvót pre znečisťovateľov, o pár rokov nás zaskočia ďalšie obmedzenia, o ktorých sa začína hovoriť v týchto dňoch. Veterné smršte, záplavy, suchá a teplo ako by sa nás netýkali.
Davos síce nie je veštiarňou Delfách, aby nám umožnil vidieť do budúcnosti, rámcovú predstavu v diskusiách na tých najvyšších miestach by tam však Slovensko získalo. Tak ako v minulosti, keď sa z podobných stretnutí vracal minister financií Ivan Mikloš otvorený hovoriť o znalostnej ekonomike, pretože - vidiac obeh kapitálu z vyššej perspektívy - si uvedomil, že manufaktúrami sveta zostanú najneskôr o pár desaťročí len India, Čína či Afrika. Aj vďaka tomu Slovensko nastavilo investičné stimuly štedrejšie skôr k výskumu a vývoju.
Na Slovensku si však po voľbách žijeme radšej vlastným životom. Premiér otvorene hovorí, že zisky sú zlé, že štát je dobrým majiteľom podnikov, a že slobodná voľba spotrebiteľov má byť regulovaná. Namiesto načúvania globálnym zmenám, ktoré by sme vedeli využiť vo svoj prospech, pôjde radšej navštíviť Veľkú socialistickú ľudovú líbyjskú arabskú džamahíriju. Davos je asi priďaleko.
Tomáš Velecký, redaktor Podnikov a trhov