Minister ako časovaná bomba

Minister práce Ľudovít Kaník sa mení na časovanú bombu: Nikto netuší, kedy sa objaví ďalšia informácia o odpustených penále za oneskorene zaplatené odvody (tu je počet limitovaný azda len počtom inštitúcií, ktorým podnikatelia musia platiť), prípadne ďalší zabudnutý prehrešok z jeho podnikateľskej minulosti. Je smutné, že sa to pritrafilo práve jemu. Koaličné strany sa totiž dostávajú do vážnej dilemy: Ak Kaník ostane vo funkcii bez toho, že by dôveryhodne vysvetlil okolnosti neplatenia odvodov, môže ohroziť reputáciu vlády. Vrátane dôležitých a potrebných reforiem, ktoré pripravilo a spustilo jeho ministerstvo. Na druhej strane vládne strany nemôžu pripustiť úspech opozičného pokusu o Kaníkovo odvolanie, mimochodom, druhého počas necelých dvoch mesiacov, čo je asi rekord. Najťažšie to má SDKÚ. Kaník je v jej ministerskej kvóte, čo využíva nielen opozícia, ale aj koaliční partneri, ktorí premiérovi odkazujú, že konečné rozhodnutie je na ňom. Na ňom je aj konečná zodpovednosť. Inak povedané: Ak sa premiér rozhodne Kaníka odvolať, musí za neho nájsť primeranú náhradu. Inak hrozí spomalenie reforiem. Ak sa rozhodne držať Kaníka v kresle, riskuje diskreditáciu reforiem so všetkými osudnými dôsledkami.
Tikanie časovanej bomby menom Kaník zaznieva aj do opozičného tábora. Zápas o post lídra sa tu už rozhodol v prospech strany Smer. Líder Smeru Robert Fico sa pravidelne umiestňuje na prvom mieste dôveryhodnosti politikov, preferencie jeho strany sú približne na dvojnásobnej úrovni v porovnaní s ĽS-HZDS. Sila, ktorú Smer získal, sa však stáva jeho veľkým hendikepom v súboji s ĽS-HZDS o budúci koaličný potenciál. Tento zápas je pravým dôvodom prestreliek vnútri opozície. Ich nové kolo odštartovala príprava mimoriadnej schôdze, ktorá sa mala venovať politickej, ekonomickej a sociálnej situácii v SR. Na tej sa odmietol Smer podieľať a aj jeho hlasy rozhodli o tom, že schôdza sa neuskutočnila. Pokračovanie je logické -- ĽS-HZDS sa odmietlo podieľať na zvolávaní ďalšej mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej výsledkom má byť vyslovenie nedôvery Kaníkovi. Pravda, jeden rozdiel tu predsa len je: O programe schôdze, iniciovanej ĽS-HZDS, sa muselo hlasovať, schôdza, ktorá sa bude konať na podnet Smeru, sa bez tejto formality zaobíde. V podstate tak Smer vytvoril pre ĽS-HZDS pôdu na to, aby jeho poslanci dochuti skritizovali Kaníka a v súlade s opozičnou dohodou hlasovali za jeho odvolanie (voliči tejto strany to ocenia). Nič tým neriskujú. Smer, naopak, svoju situáciu môže zhoršiť. Pravdepodobne síce získa sympatie ďalšieho percenta voličov na úkor ĽS-HZDS, to sa však stane len ďalším závažím k doterajšiemu hendikepu (ktorý môže byť osudný, ak sa Ficovi nepodarí dosiahnuť cieľ v roku 2006 mať za sebou nadpolovičnú väčšinu voličov). A to dokonca bez ohľadu na výsledok schôdze, ktorý bude závisieť od hlasovania nezávislých poslancov, z ktorých väčšina nemá záujem o zhoršenie svojich vzťahov s vládnymi stranami.
Boj v opozičných radoch dáva koalícii istotu, že napriek menšinovému postaveniu dovládne. Zároveň majú jej ministri záruku, že ostanú v kresle, ak sa len sami nerozhodnú abdikovať, alebo ak sa koalícia nedohodne na ich výmene. A takýto výbuch nehrozí, nech je časovaná bomba akákoľvek. Odvody sem -- penále tam.