Ceny energetických zdrojov -- ropy, nafty, plynu -- majú pod vplyvom viacerých, i neekonomických faktorov značné výkyvy. Rastová tendencia ovplyvňuje najmä ekonomiky nášho typu -- malé, náročné na dovoz, a v jeho rámci predovšetkým energií. Vývoj na svetových trhoch znehodnotil reči politikov, že prechádzajúca vlna zdražovania energií, spôsobená liberalizáciou, bola posledná. Práve uvoľňovanie cien a odstránenie krížových dotácií spôsobili, že ceny vyrábaných a nakupovaných zdrojov sa priamo premietajú do cien malospotrebiteľov a veľkoodberateľov. V tomto roku (november 2005/november 2004) sa regulované ceny podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien zvýšili o vyše 11 percent, pohonné látky takmer o deväť percent. Ceny energií vzrástli o 14,4 percenta. To svedčí o vysokej citlivosti Slovenska na ich rast cien.
Od nového roka budeme za viaceré tovary a služby opäť platiť viac, pričom v raste dominuje plyn a teplo -- ich váha na zvýšení cien je asi polovičná, pätinou prispeje elektrická energia. Národná banka Slovenska na vývoj reagovala modifikáciou inflačného cieľa na rok 2006, ktorý nanovo stanovila na 2,9 -- 3 percentá, čiže o pol percenta viac.
Ako by vyzeralo plnenie maastrichtského inflačného kritéria? Podľa neho priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemer troch krajín Európskej únie s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Ústredné banky majú námietky proti tomuto kritériu (vážne výhrady predniesli guvernéri ČNB a NBS Zdeněk Tůma a Ivan Šramko na nedávnom HNClube venovanom vstupu do eurozóny), lebo podmienky pre nové krajiny sú podstatne iné. Reálne konvergujú pri mimoriadne nízkej úrovni inflácie a právom sa vynára otázka, či by sa medzi tri referenčné krajiny zaradili aj krajiny s prípadnou defláciou. Tak či tak, kritérium platí. V novembri bola ročná inflácia najnižšia vo Fínsku (jedno percento), Poľsku (1,1) a vo Švédsku (1,2). (Na opačnom konci rebríčka je Litva so 7,5 percenta, Malta so 4,3 a Estónsko so štyrmi percentami.) Za maastrichtským kritériom, infláciou 3,6 percenta (mimochodom túto hodnotu má "najhoršia" krajina eurozóny -- Luxembursko), zaostávame o jedno percento. Optimizmus však vyvoláva fakt, že inflácia bez energií bola len 1,4 percenta.
StoryEditor
Infláciu prihrievajú energie
Ceny energetických zdrojov -- ropy, nafty, plynu -- majú pod vplyvom viacerých, i neekonomických faktorov značné výkyvy. Rastová tendencia ovplyvňuje najmä ekonomiky nášho typu -- malé, náročné na dovoz, a v jeho rámci predovšetkým energií. Vývoj na svetových trhoch znehodnotil reči politikov, že prechádzajúca vlna zdražovania energií, spôsobená liberalizáciou, bola posledná. Práve uvoľňovanie cien a odstránenie krížových dotácií spôsobili, že ceny vyrábaných a nakupovaných zdrojov sa priamo premietajú do cien malospotrebiteľov a veľkoodberateľov.