V programovom vyhlásení vlády sa v časti 6.6. Cirkvi a náboženské spoločnosti píše, že "vláda SR rešpektuje platný legislatívny rámec pôsobenia cirkví a náboženských spoločností a je pripravená plniť z neho vyplývajúce záväzky" - týka sa tento záväzok aj zmlúv s Vatikánom, alebo tie mienite riešiť inak?
Vláda potvrdila svojím programovým vyhlásením, že bude akceptovať platný legislatívny stav, nepôjde nad jeho rámec, to znamená do nových dohôd a legislatívnych opatrení. Súčasne vytvorí podmienky pre rámec slušnej a odbornej diskusie vo verejnosti na mnohé otázky, ktoré sa dotýkajú vzťahov štátu, cirkví a náboženských spoločností. Vzhľadom na to, že práva svedomia majú svoj osobný, občiansky, morálno-axiologický, pracovno-právny, spoločenský, straníckopolitický a medzinárodnopolitický rozmer, treba tejto problematike venovať primeranú pozornosť. Treba otvoriť na tieto témy verejnú diskusiu.
Ako vnímate záväzky zo základnej zmluvy so Svätou stolicou? V jej článku 7 sa hovorí, že "Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami".
Záväzok obsiahnutý v základnej zmluve, v konkrétnom článku, korešponduje s našou ústavou. V praktickom živote sa týmito princípmi aj občania, zamestnávatelia i zamestnanci, riadia, to značí, že dodržujú dobré mravy a normy. Samozrejme, že naši občania sú si vedomí aj toho, že v zmysle článku 1 je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát a neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V tomto duchu chceme konať aj v budúcnosti. Rešpektovať Ústavu SR i medzinárodné dohody či záväzky, pokiaľ nebudú stáť proti sebe. A nezabúdame, že sme už v Európskej únii a aj tam platia zaužívané normy a mravy. Nad nami stojí Fides et racio - Viera a rozum! Všetko potrebuje pokoj a svoj čas.
Prejavila druhá strana - Vatikán - záujem o stretnutie a o rokovanie o tejto zmluve?
Neviem či si Svätá stolica - Vatikán preštudoval naše programové vyhlásenie a naše priority, že pred Slovenskom stoja dôležitejšie úlohy hospodársko-sociálnej vyváženosti, ktoré vytvárajú podmienky pre humanizujúce prostredie. Mnohé otázky potrebujú vieru v pokoj a stabilitu, podmienky pre senzibilizáciu spoločnosti, múdru a humanizujúcu diskusiu aj o týchto problémoch, ktoré často ešte vytvárajú, aj na Slovensku, nežiaduce bariéry. Doteraz nás priamo neoslovili, myslím si, že aj tam pochopili, že netreba sa ponáhľať a šiť veci horúcou ihlou, traumatizovať a ideologizovať spoločnosť.
Ako hodnotíte doterajší priebeh prípravy zmluvy s Vatikánom o zmluve o výhrade vo svedomí? Napokon, na jej odložení sa rozpadla bývalá vládna koalícia a došlo k predčasným voľbám...
Právo uplatňovať výhradu vo svedomí je natoľko vážnou otázkou osobného, spoločenského a politického života, že ich nemožno vyriešiť bez náležitej verejnej diskusie. Ako som už povedal, niekto sa veľmi ponáhľal, chcel opäť predbiehať zákonitý vývoj, stanovil si nesplniteľné záväzky napriek tomu, že spoločnosť nedozrela, alebo časť našej spoločnosti už prezrela. Poučenie z dejín je, že otázky a problémy viery sa nediktujú, neprikazujú zákonom, neinštitucionalizujú, pretože takýmto spôsobom vyvolávajú prirodzené animozity. Sú vnútornou vecou a potrebou každého občana, to nie je politická agenda, veď je známe, že to, čo budujeme na piesku, sa rýchlo minie, stratí, a to, čo na skale, veky pretrvá. V predchádzajúcom období sa snažili niektorí zaslepení politici formovať tieto hodnoty príliš rýchlo a len na piesku.
Pripravuje táto vláda vlastnú zmluvu s Vatikánom o výhrade vo svedomí, alebo bude stavať na doterajšom texte, pripravenom bývalým ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom?
Vláda sa touto agendou nateraz nezaoberá a ani nepotrebuje rýchlo zaoberať, veď sú pred spoločnosťou dôležitejšie úlohy, odstraňovanie biedy, veľkých rozdielov, chýbajúca solidarita medzi bohatými a chudobnými, mladými a starými, zdravými a chorými, bohatými a chudobnými regiónmi. Viera je slobodným rozhodnutím a skutky sa riadia týmto rozhodnutím, štandard je zakotvený v našej Ústave. Navrhujem o mnohých problémoch vecne a ľudsky diskutovať, aj vo verejnoprávnych médiách, keď už komerčné médiá sú tak často macošské.
Považujete vôbec takúto zmluvu za potrebnú?
Opakujem, radšej desaťkrát merať, ako raz - podľa vzoru Lipšic - strihať. Sú veci potrebné a ešte potrebnejšie. Toto je vec potrebná, ale dnes neaktuálna. Vatikán dokáže desaťročia čakať, tiež sa s podpismi neponáhľal. Napokon veci uplatňovania výhrady svedomia je potrebné nielen dať do súladu s našou ústavou, ale aj štandardami, uplatňovanými v Európskej únii. Teda zmluva nie je aktuálna!
Máte nejaké výhrady voči tomuto textu, s ktorým nesúhlasili v záverečnej fáze ani predstavitelia SDKÚ (Kukan, Dzurinda)? Môžete ich konkretizovať? Konzultovali ste ich s kritikmi tejto zmluvy (ženské organizácie, skupina právnikov EÚ...)?
Neponáhľame sa a ani nie je prečo. Chceme vytvoriť teraz priestor na už spomínanú diskusiu a do nej sa budú môcť zapojiť všetci.
Po stretnutiach predsedu vlády R. Fica s kardinálom Korcom a predstaviteľmi KBS sa kardinál Korec vyjadril, že problém zmluvy o výhrade svedomia neriešili: "Vláda má teraz dosť problémov, až sa bojím, aby z nich nemala ťažkú hlavu. Akútnejšie je to, že niektorí naši ľudia nemajú čo položiť na stôl." Znamená to, že v tomto volebnom období sa zmluva o výhrade vo svedomí nedostane do legislatívneho plánu vlády SR?
Ja nepreferujem rýchlosť a podpísanie tohto dokumentu, resp. dokumentov nie je na programe dňa. Najsamprv treba dosiahnuť konsenzus v spoločnosti a to potrebuje roky. Napokon aj predstavitelia cirkví a náboženských spoločností sa taktiež neponáhľajú.
Nebude sa to považovať za prejav nedôveryhodnosti vlády SR ako partnera Vatikánu?
Ani z druhej strany nikto netlačí na pílu. Pochopili sme, že všetko potrebuje čas, aj víno potrebuje dozrieť, aby bolo kvalitné,. Teda nejde tu o pocity nedôveryhodnosti, pretože partnerstvo potrebuje dialóg, cez ktorý sa môžeme dopracovať ku konsenzu.
Neboli tieto stretnutia s kardinálom Korcom a KBS prejavom dohody medzi vládou a KBS, že KBS nebude požadovať zmluvu o výhrade vo svedomí a vláda nebude iniciovať odluku cirkvi od štátu?
Takéto, ani nepísané, dohody neexistujú. Slovom, obe strany pochopili, že naša spoločnosť potrebuje riešiť dôležitejšie problémy, ktoré vychádzajú taktiež z kresťanského sociálneho učenia, aj z pápežských encyklík. Tak ako je to uvedené napríklad v encyklike pápeža Jána Pavla II. Laborem exerces: "Je síce pravda, že človek je určený a povolaný pracovať, ale predovšetkým je tu práca pre človeka a nie človek pre prácu.".
Pred niekoľkými dňami priniesli signatári petície za urýchlené prijatie zmluvy o výhrade vo svedomí petičné hárky so 120-tisíc podpismi do NR SR - nie je to pre vás dôvod sa touto zmluvou zaoberať?
Nezabúdajme taktiež na inú občiansku iniciatívu z roku 2005 Za moderné Slovensko. Je to dôvod pre otvorenie odbornej a neurážlivej diskusie. Musí mať laický, odborný a politický rozmer a iniciovať by ju mala vláda SR a NR SR. Mali by sa však otvoriť všetky relevantné otázky svedomia a zároveň by mala diskusia hľadať hranice uplatňovania výhrady svedomia tak, aby sa nezneužilo právo uplatňovania slobody svedomia ako jedno zo základných ľudských práv, ktoré zabezpečuje aj Ústava SR. Dôležitý je aj politický rozmer diskusie, aby bol orientovaný nielen na vzťah štátu ku konfesijným občanom, resp. ku katolíckej cirkvi a ďalším registrovaným cirkvám a náboženským spoločenstvám, ale aj na vzťah štátu k právam tých občanov, ktorí sa hlásia k nenáboženským filozofickým spoločenstvám. Teda hľadať aj taký legislatívny rámec, v ktorom by našli svoje miesto aj občania bez náboženského vyznania. Príkladom nám môže byť Belgicko, ktoré má zákon o vzťahu štátu k bezkonfesijným občanom. Nebáť sa položiť aj takúto otázku: či konkordáty majú prednosť pred národným právom, resp. pred právom EÚ.
Neuvažujete o tom, že keby ste prijali vyváženú a umiernenú podobu tejto zmluvy, podľa ktorej by napríklad lekári neboli nútení vykonávať interrupcie, ale takisto by poskytli žiadateľkám o interrupciu potrebnú starostlivosť, keby ste vyriešili/odmietli extrémne požiadavky o zákaz antikoncepcie a asistovanej reprodukcie či klonovania na liečebné účely, že by ste vyriešili tento problém v duchu modernej spoločnosti 21.storočia a svojim politickým protivníkom odobrali časť významnej agendy?
Aj o tomto by mala byť navrhovaná diskusia a dialóg, napokon aj kresťanské učenie sa vyvíja a chce existovať s duchom doby, reaguje na nové a nové podnety. Laický a odborný rozmer diskusie je potrebné nasmerovať predovšetkým na problémy slobody svedomia v súvislosti s rozvojom modernej spoločnosti, s koncepciou vedomostnej spoločnosti, s pokrokom v oblasti ľudských a občianskych práv a sociálnych výdobytkov. Súčasne rozvinúť otázky humanistickej etickej výchovy k tolerancii, k všeľudským morálnym hodnotám, k úcte k ľudským a náboženským právam, k demokratizácii spoločenského života, najmä k jeho občianskemu rozmeru. Otvoriť diskusiu aj k súčasnej legislatíve a preto sa treba pýtať, nakoľko nám umožňuje uplatniť si výhradu svedomia napríklad v zdravotníctve, v školstve a v ďalších oblastiach života, ktoré sú najcitlivejšie z hľadiska práva uplatňovania slobody svedomia. Zrejme aj v tom spočíva budúca spoločná cesta občanov, štátu a cirkví. Sme odsúdení na rešpektujúci, vyvážený dohovor, v prospech všetkých, pri zachovaní rovnosti práv a povinností.
Dušan Čaplovič, podpredseda vlády SR (Smer-SD)