Počet krajín, ktoré sa otvorene riadia klasickými sociálno-demokratickými zásadami sociálnej spravodlivosti, je dnes na svete pomerne malý. Pragmatizmus a rozširovanie trhových princípov do všetkých oblastí života núti socialistické politické strany prehodnocovať svoje tradičné postuláty a prispôsobovať ich dobe. Proces adaptácie nebýva ľahký a niektorí špičkoví európski socialisti vyvolávajú dojem, akoby sa mu silou-mocou vzpierali.
Sotva by sa v Európe našla krajina, ktorá by sa z hľadiska integrujúcej sa globálnej ekonomiky tešila povesti trucovitejšieho národného štátu ako Francúzsko. Neochota adaptovať sa neodvratným trendom vo svetovom obchode je len jedným príkladom trucpodniku. Francúzi majú punc hlavnej prekážky búrania colných a tarifných bariér, ba pripisuje sa im primárna vina za ťažkopádnosť a nákladnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.
Drahý sociálny štát
Francúzska ekonomika patrí stále do desiatky svetovo najvýkonnejších, a to napriek sociálnemu rozmeru trhového modelu hospodárstva. Často počuť, že Piata republika je bezmála smetiskom dejín, pretože ľpie na zabehaných sociálnych vymoženostiach občanov. Nákladnosť sociálneho štátu vraj brzdí záujem investorov o Francúzsko a urýchľuje relokalizáciu výroby do lacnejšieho zahraničia.
Francúzsko je prezidentskou republikou a od 74-ročného prezidenta Jacqua Chiraca sa nečaká pripravenosť naordinovať krajine zoštíhľujúcu diétu. O to väčšiu pozornosť vzbudzujú pred aprílovými prezidentskými voľbami obaja kľúčoví kandidáti: pravicový Nicolas Sarkozy a ľavicová Ségolene Royalová. Majú vniesť nad stojaté francúzske vody nový vietor a obaja to aj avizujú. Každý však po svojom.
Stobodový prezidentský program 53-ročnej Ségoléne Royalovej, ktorý sa už stal terčom kritiky v reformných liberálnych kruhoch EÚ. Krúti nad ním hlavou aj Európska centrálna banka, na ktorú chce nádejná pani prezidentka naliehať, aby dôslednejšie pomáhala rastu zamestnanosti v eurozóne.
Brontosaurus nad Seinou
Ako však vnímajú Royalovej víziu moderného Francúzska mimo Starého kontinentu ? Javí sa tam všade ako archaický prežitok? Nemalej časti podnikateľských elít vo východnej a v južnej Ázii pripadá socialistické Francúzsko ako konkurencieneschopný brontosaurus. Desať- i viacnásobne vyššie náklady na pracovnú silu sa nedajú dohnať zvyšovaním produktivity. Ďalšie odvetvia francúzskeho priemyslu budú pod náporom konkurencie z Ázie zrejme odsúdené na zánik. Royalová má však na to odpoveď: Odporúča nemeckú cestu špecializácie na špičkovú techniku a jej rozsiahly vývoz na ázijské trhy.
Úsilie Francúzov udržať si vysoký sociálny štandard má však v Ázii obdivovateľov. A nie je ich málo. V Číne, Indii a inde v Ázii prudko stúpa počet príslušníkov stredných tried. Sú vzdelaní, mladí a sú ich stámilióny. Francúzsko a iné rozvinuté európske štáty im slúžia ako určitý vzor pro domo. Absenciu systému sociálnych a pracovných istôt zastrešených štátom nepovažujú nutne za trvalo želateľnú komparatívnu výhodu. S dvíhajúcou sa hladinou príjmov si želajú i vyspelejšie sociálne pomery. Ak sa mnohí socialisti vo Francúzsku a inde na Západe boja tzv. negatívnych mzdovo-sociálnych pretekov - k úrovni súčasnej Číny či Indie- sú to možno zbytočné obavy. V týchto končinách sveta silnie totiž porozumenie pre materiálno-sociálne pozdvihnutie a je dosť pravdepodobné, že túžby, možnosti a realita na oboch stranách sa nakoniec stretnú niekde v prijateľnom stredovom poli.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN