Akciové trhy vo väčšine sveta vykazujú približne od 10. mája prudké poklesy; hlavná časť poklesu nastala počas dvojtýždňového obdobia zhruba do 23. mája, avšak ceny naďalej v priemere klesajú. Ťažkosti na svetových akciových trhoch znamenajú ťažkosti aj pre svetovú ekonomiku?
Pozrime sa na najsilnejšie poklesy. Z indexov významnejších krajín bolo najväčšie zrútenie v Indii, kde od 10. mája do 22. mája klesli ceny akcií o 16,9 percenta. Pohroma na druhej strane planéty bola skoro rovnako veľká a horné a dolné maximá sa od úrovne v Indii líšili o jeden alebo o dva dni: v Argentíne klesli ceny akcií o 16,1 percenta, v Brazílii o 14,7 percenta a v Mexiku o 13,8 percenta.
Aj európske trhy utrpeli veľké straty. Vo Švédsku klesli ceny akcií od 9. mája do 22. mája o 15,2 percenta; počas rovnakého obdobia klesli ceny o 9,7 percenta v Nemecku, o 9,4 percenta vo Francúzsku a vo Veľkej Británii a o 9,3 percenta v Taliansku. Podobne ceny akcií v Ázii počas takmer zhodného obdobia klesli z najvyšších na najnižšie hodnoty o 11,5 percenta v Kórei, o 9,3 percenta v Hongkongu a o 8 percenta v Japonsku.
Mnohí komentátori sa snažia spájať tieto udalosti s dianím v Spojených štátoch. Ceny amerických akcií klesli medzi 9. májom a 24. májom len o 5,2 percenta. Za globálnym poklesom sa nejaví ani Čína, lebo jej ceny akcií sa v skutočnosti počas tohto obdobia zvýšili.
Vysvetlenie ekonómov sa obvykle krúti okolo menovej politiky. V dôsledku veľkej deflačnej obavy roku 2003 znížili centrálne banky po celom svete úrokové sadzby, čím vyvolali špekulatívny boom tak na trhu s akciami, ako aj na trhu s nehnuteľnosťami. Teraz podľa tohto názoru začínajú trápiť rastúce úrokové sadzby, čo zväčšuje ďalšie poklesy cien aktív.
Tento argument určite obsahuje kus pravdy. Americký Federal Reserve zvýšil 10. mája sadzby a jeho predseda Ben Bernanke naznačil, že v budúcnosti môžu byť ďalšie nárasty. 17. mája sa zverejnili údaje o zhoršovaní inflácie v USA, signalizujúce, že na obzore je ďalšie menové sprísnenie.
Ekonómovia sa pozerajú radi na svet ako na logický a ovládateľný, čo implikuje, že rozumejú tomu, čo sa deje. Týmto svojím prístupom často zveličujú úlohu centrálnych bánk. Americké zvýšenie sadzieb bolo len jedným z mnohých -- už šestnáste. Od chvíle, keď sa začali v máji poklesy akciových trhov, žiadna ďalšia významná centrálna banka sadzby nezvýšila, až do 7. -- 8. júna, keď tak urobilo niekoľko bánk (Európska centrálna banka a banky v Indii, Južnej Kórei, Južnej Afrike, Thajsku a Turecku).
Ďalším faktorom je cena ropy, ktorá od 22. marca do 2. mája vzrástla o 24 percent a zaznamenala v tom čase absolútne rekordy. Išlo o významnú udalosť, ktorá by mala dôveryhodne ovplyvniť akciové trhy na celom svete. Nárasty ceny ropy sa stali vinníkom prakticky všetkých hospodárskych recesií od druhej svetovej vojny.
Napriek tomu vzostupy ceny ropy časovo nezodpovedajú intervalu, keď v polovici mája klesli indexy akciových trhov najviac. Ak máme tvrdiť, že zvýšenie ceny ropy zapríčinili burzové poklesy, museli by sme predpokladať niekoľkotýždňový časový posun.
Akciové trhy nie sú veľmi logické a oneskorená reakcia na šoky ceny ropy mohla nastať. Tak ako pri všetkých ostatných cenách na finančných trhoch platí aj tu, že zvýšenie budí pozornosť. Keď ceny ropy prudko rastú, ľudia sledujú spravodajstvo, ktoré sa týka cien ropy, a o týchto cenách spolu hovoria, čím vyvolávajú väčšiu citlivosť na tieto správy.
K cenám ropy sa viaže kríza na Strednom východe, tá v máji v spravodajstve dominovala. Nárasty ceny ropy v myslení investorov zrejme ešte umocnili zlovestné náznaky a silné slová niektorých politických osobností. Izraelský vicepremiér Šimon Peres 8. mája v reakcii na nepriateľské výroky iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda povedal, že "prezident Iránu by nemal zabúdať, že Irán môže byť tiež vymazaný z mapy".
Na začiatku májového burzového pádu navštívil zasa Ahmadínedžád Indonéziu, štát s najväčším počtom moslimov. Na dvoch popredných univerzitách ho študenti privítali búrlivými ováciami. Táto správa sa mohla považovať za doklad toho, že Ahmadínedžádovi sa politicky vypláca jeho hra s ohňom v jadrovej otázke. To by posilňovalo dojem, že napätá situácia na Strednom východe by mohla vyústiť do zvýšenia cien ropy.
Tieto správy môžu byť pre akciový trh oveľa bezvýznamnejšie ako menová politika. No reakcia verejnosti na ne, spolu s nedávnymi zvýšeniami ceny ropy, môže z veľkej časti vysvetľovať zmenu psychológie trhu. Prístupy k riziku sa s postupom času menia a udalosti ako Ahmadínedžádove a Peresove poznámky môžu také zmeny urýchliť. Aj keď sa tieto záležitosti dajú len ťažko kvantifikovať, analytici v snahe porozumieť smerovaniu svetových akciových trhov by mali venovať pozornosť Ahmadínedžádovým slovám rovnako starostlivo ako Bernankeovým.
Ekonómovia nebudú nadšení, že sa majú zamerať na verejnú mienku, na to, ako ovplyvňuje zmeny cien, na svetové spravodajstvo a na špekulatívnu dynamiku. Z takého prístupu plynie, že ekonomické udalosti sú menej predvídateľné (a ekonómovia menej vševedúci), ako si radi predstavujú. Také zameranie dáva však intuitívne zmysel. Čo skutočne upútava myšlienky investorov? Ahmadínedžád je charizmatická osoba; Bernanke nie. Ahmadínedžád sa púšťa do riskantných podnikov; Bernanke nie. Čo je možno najdôležitejšie, Ahmadínedžád má destabilizačný vplyv; Bernanke nie.
Autor je profesor ekonómie na Yalovej univerzite a autorom kníh Irrational Exuberance a The New Financial Order: Risk in the 21st Century.
Copyright: Project Syndicate 2006