Komentár HN: Opozičná inflácia

Opozičné stany rozpútali preteky v odvolávaní ministrov. Keďže každá zo strán už kampaňuje, nedokázali sa ani zjednotiť a postupujú spôsobom čo strana, to iná ministerská hlava. Veď aby niekto náhodou nepovedal, že si nevedia nájsť vlastné argumenty a vytypovať na odstrel svojho vlastného ministra. Táto taktika však nemusí sláviť úspech. A to nielen z notoricky známeho dôvodu, že opozícia nedisponuje dostatočným počtom poslancov. Jej predstaviteľom to zrejme neprinesie ani túžobne očakávaný nárast voličských hlasov.
V krátkom časovom úseku totiž zaplavujú občanov množstvom dôvodov a argumentov, prečo by práve ten ich adept mal byť najhorúcejším kandidátom na odvolanie. Zákonite ich tak musia dezorientovať a zneistiť. Na rovnakú úroveň totiž kladú napríklad oprávnené otázniky nad privatizáciou bratislavského letiska s často nezrozumiteľnými a nejasnými výhradami časti umeleckej obce voči ministrovi kultúry. Voliči tak vlastne ani nemajú šancu sa v tomto odvolávacom chaose zorientovať a zmysluplne posúdiť argumenty predkladateľov. Výsledkom tohto opozičného snaženia tak bude proces podobný inflácii. So zvyšovaním počtu návrhov bude klesať ich hodnota pre voliča. Vedľajším efektom zároveň bude, že opoziční lídri v čase tesne pred voľbami prinesú len ďalší dôkaz svojej slabosti. Veď povedzme si otvorene: väčšina ľudí nenosí v hlave parlamentné počty a do detailov neovláda parlamentné reálie. Stroskotanie všetkých troch návrhov na odvolávanie ministrov tak môžu ľudia predsa len skôr vnímať ako ďalší z opozičných neúspechov. Kto by ale volil slabých a neustále neúspešných?
Opozičné strany svojimi iniciatívami chtiac-nechtiac prezradili gro svojej predvolebnej taktiky. Na svoju propagáciu budú v maximálnej možnej miere využívať schôdze NR SR. Je predsa jednoduchšie a pravdepodobne aj účinnejšie chrliť oheň a síru na hlavy ministrov z tepla bratislavského parlamentu, využívať povinný záujem médií, ako cestovať po celej krajine a zoči-voči voličom vysvetľovať svoje názory a postoje. Najmä, keď väčšina občanov stranícke mítingy v kultúrnych domoch už dávno ignoruje. To, že sa tak bude diať za peniaze všetkých daňových poplatníkov, ktorí sa skladajú aj na prevádzku parlamentu, je už len "maličkosť".
Skutočnosť, že toto všetko je legitímnym právom opozičných strán, nikto nespochybňuje. Bližší pohľad na ich aktivity však vedie k záveru, že niekoľko mesiacov pred voľbami Smer-SD, ĽS-HZDS či Slobodné fórum ponúkajú len A - zdrvujúcu kritiku vlády. Občania si zatiaľ od nich ešte nemali možnosť vyhlásiť B - reálnejšiu predstavu, čo by robili inak a kto sú ľudia, s ktorými na riešenie takýchto úloh počítajú. Práve preto sa môže stať, že aj napriek dnešnej záplave návrhov na odvolávanie členov vlády zostanú aj po voľbách naďalej zohrievať opozičné lavice.