Rétorika a realita v Kosove majú k sebe asi tak ďaleko ako dva posledné zuby v ústach Vojislava Jovića. Politické strany, zápoliace o víťazstvo v nedeľňajších voľbách v Srbsku, ubezpečili Jovića a ďalších 100-tisíc Srbov, ktorí ešte zostávajú v provincii, že sa nemusia báť snahy miestnej albánskej väčšiny o nezávislosť. Premiér Vojislav Koštunica, usilujúci sa o druhé obdobie na čele vlády, vyhlásil, že Rusko a medzinárodné právo sú na srbskej strane. Ale Jovića nepresvedčili.
"Nikto tam nemôže zastaviť nezávislosť," hovorí na adresu Belehradu Jović, žijúci vo vyprázdnenej srbskej enkláve vo Svinjare. "Ani tu, ani tam," dodáva, "o tom rozhodnú silnejší než my."
Srbsko stratilo kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď NATO jedenásť týždňov bombardovalo Juhosláviu, aby zastavilo srbské ťaženie proti povstalcom. Vtedy prišlo o život asi 10-tisíc Albáncov a ďalších takmer milión bolo donútených ujsť. Keď jednotky NATO ovládli provinciu a správu prevzala OSN, desaťtisíce Srbov oblasť opustilo. O návrhu OSN týkajúceho sa ďalšieho osudu Kosova by sa malo rozhodnúť v priebehu týždňov.
Západ je naklonený nezávislosti, ale Srbsko sa spolieha na to, že každé takéto usporiadanie bude v Rade bezpečnosti vetovať Rusko.
Jović sa usmieva nápadu, že by rozhodol ktokoľvek iný než Spojené štáty. Washington podľa neho vyvolal konflikt v Bosne a Hercegovine a bombardoval Srbsko, aby zastavil vojnu vykonštruovanú zahraničnými médiami.
Päťdesiatšesťročný Srb popíja brandy Vinjak a ako ozvena opakuje sprisahanecké teórie, ktoré v mnohých Srboch živia nepriateľstvo voči Západu. Prípadné odtrhnutie Kosova od Srbska vidí len ako poslednú kapitolu dlhoročnej operácie, ktorá má Srbsko zraziť na kolená. Nech už nedeľňajšie voľby vyhrá ktokoľvek, nebude tomu môcť zabrániť.
"Vravia, že prišli upokojiť situáciu," poznamenáva na adresu NATO. "Ale potom Albánci vypálili moju obec. Mali na to určite povolenie. Všetko je to režírované zvonku."
Svinjare je novou obcou postavenou na troskách starej. Pri etnických konfliktoch v roku 2004 ju Albánci zrovnali so zemou. Desiatky domov nechali znovu postaviť kosovské úrady, ktoré ovládajú Albánci, ale ktoré sú tiež pod medzinárodným tlakom, aby dosiahli spolužitie so srbskou menšinou, vytláčanou do get. Štyridsaťosem hodín nepokojov, najhorších od skončenia bojov, vyvolala výbušná zmes pomsty a zúrivosti nad jestvujúcim stavom. Albánska väčšina, tvoriaca 90 percent populácie, nedočkavo túži po vlastnom štáte, od ktorého si sľubuje i hospodársky rast a prácu.
Jović a jeho manželka patria iba k malej časti Srbov, ktorá sa vrátila do obce ležiacej tesne mimo Srbmi ovládaného severného výbežku Kosova. Žijú zo svojej pôdy. Za cestou sa na pozemkoch zakúpených od Jovićových susedov zaoberajú záhradníctvom Albánci. V Caglavici sú domy Srbov na predaj, rovnako ako v kosovskej metropole Prištine, rozpínajúcej sa žiarivými nákupnými strediskami a novými benzínkami pozdĺž hlavnej cesty na juh do Macedónska.
Srbský vlastník jednoduchej benzínovej stanice pred domom hovorí, že bude hlasovať za Koštunicu, pretože strana zosnulého srbského vodcu Slobodana Miloševiča už nie je tým, čím bola. Pripúšťa však, že nová vláda v Belehrade bude mať len malý vplyv na budúcnosť Kosova. "Silnejší rozhodnú," hovorí. "Dúfame, že to nebude nezávislosť, ale čo s tým môžeme urobiť?" dodáva a zároveň žiada zachovať anonymitu.
Jović má celkom milé spomienky na roky, keď pracoval spolu s Albáncami v neďalekej bani Trepča, a hovorí, že zostane v Kosove, nech už sa stane čokoľvek. V nedeľu pôjde voliť. Ale jeho hlas prezrádza hnev nad predvolebnými sľubmi, ktoré, ako sa obáva, zostanú nesplniteľné: "Vždy tí, čo zostanú poslednými, zaplatia za minulosť."
Monitor Reuters/ ČTK