Výrok tureckého prezidenta, že úroky sú matkou všetkého zla, má možno svoj základ v moslimskom náboženstve. No jeho súčasné načasovanie nie je náhodné. Naopak, turecká líra oslabuje na historické minimá tempom päť percent mesačne, čo zvyšuje infláciu a zhoršuje pozíciu vlády pred blížiacimi sa voľbami. Avšak kolaps domácej meny nie je výhradne problémom Turecka. Problém má celý svet.
Problém rozvíjajúceho sa sveta začína a končí pri dolári. Poďme sa pozrieť, ako tento proces vyzerá.
Na začiatku sú Spojené štáty americké, ktoré po kríze začínajú rásť. Investori skupujú lacné domáce akcie. Keď sa ich nasýtia a vyženú ich do výšok, začnú hľadať alternatívy. Rastový príbeh pokračuje v rozvíjajúcom sa svete.
Avšak kapitál sa nepresúva do EM, tak svet nefunguje. Kapitál vzniká novými úvermi – dolárovými úvermi, keďže dolár ako jediná svetová mena má dostatočnú infraštruktúru. Sadzby v USA sú nízke a každý si rád zoberie dolárový úver. Nové úvery sa masívne nalievajú do rozvíjajúcich sa trhov.
S tým, ako vznikajú dolárové úvery, množstvo dolárov v obehu sa zväčšuje a dolár prirodzene oslabuje. To vytvára ďalší dopyt po dolári. Kto by nechcel, aby jeho úver strácal na hodnote?
Investori hladní po riziku bez problémov nakupujú taký šmejd ako 100-ročné argentínske dlhopisy. To, že krajina skrachovala za 100 rokov 6-krát nikoho netrápi. Dopyt je 3x väčší ako ponuka.
S tým, ako dolár oslabuje, centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín znižujú sadzby. Pretože, čím sú sadzby vyššie, tým je mena silnejšia a export slabší. Ekonomika spomaľuje a inflácia klesá. Centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín sa predbiehajú v tom, ktorá zníži sadzby viac.
V USA však prebieha proces opačný. Čím je dolár slabší, tým vyšší import USA zažíva a tým viac rastie inflácia. Vyššia inflácia znamená zvyšovanie úrokových sadzieb. Ekonomický cyklus začína starnúť.
Vyššie dolárové sadzby znamenajú, že dolárové úvery už nie sú atraktívne. Proces sa začína otáčať. Oslabovanie dolára sa zastaví. Dlžníci narazia nielen na vyššie sadzby a silnejší dolár, ale aj zhoršujúcu sa dolárovú likviditu. Svoje úvery sa snažia splácať, no získať dolár je už problém. Začína panika.
Každý sa snaží získať dolár za akúkoľvek cenu. Domáca mena začína prudko oslabovať. Centrálna banka musí reagovať a zvyšuje úrokové sadzby. Nepomáha to, a tak musí zvyšovať ešte viac.
Do toho sa pridávajú špekulanti, ktorí vidia slabosť rozvíjajúcich sa ekonomík a ich meny predávajú v predstihu. Jediným riešením je zvyšovanie sadzieb. Čím sú totižto domáce sadzby vyššie, tým drahšie je špekulovať na pokles meny. Špekulanti sa stiahnu.
No situácia je nestabilná a úrokové sadzby musia ostať vysoko (Argentína 40 percent). Ekonomiku to zabíja. Však pán Erdogan? No nepomôže si. Môže chrliť oheň, no kráľom sveta ostáva dlhý dolár. A porazenými všetky ekonomiky krátke na dolár, teda celý svet.
Tak funguje súčasný menový systém založený na úverovej mene – dolári.
Autor je Ronald Ižip, analytik TRIM Kapital.