Ministerka práce Viera Tomanová predstavila návrh možných opatrení, ktorými by sa mali vyriešiť problémy vo financovaní Sociálnej poisťovne. Problémom však je, že viaceré z nich popierajú základný účel, pre ktorý druhý pilier dôchodkového zabezpečenia vôbec vznikol. A tým je: zabezpečiť, aby bolo dôchodky vôbec z čoho vyplácať o niekoľko desiatok rokov.
Dôchodková reforma totiž napriek pekným reklamným sloganom dôchodkových firiem nie je o tom, aby niekto na staré kolená chodil na dovolenku na Kanárske ostrovy. Je predovšetkým o tom, aby vôbec dostal dôchodok, z ktorého sa dá žiť.
Súčasný systém však vychádza ešte z toho, ktorý v roku 1889 zaviedol nemecký kancelár Otto von Bismarck. Ten mal zabezpečiť, aby dôchodok dostali Nemci, ktorí sa dožili 70 a viac rokov. Keďže tohto veku sa dožívalo iba mizivé percento populácie (umieralo sa v priemere vo veku 50 rokov), systém produkoval celkom slušné prebytky.
Lenže doba a priemerná úroveň dožitia sa za vyše sto rokov výrazne zmenili a s nimi sa musí zmeniť aj penzijný systém. A nejde iba o to, koľko si môže dôchodca užívať penziu. V minulosti skresľovala štatistiky o dožití sa vysoká detská úmrtnosť, teraz je problém taktiež s deťmi. Rodí sa ich príliš málo na to, aby priebežný systém dôchodkového zabezpečenia dokázal vygenerovať dostatok peňazí na to, aby ľudia dostali dôchodok aspoň na úrovni 50 percent svojej predchádzajúcej mzdy. Pri kapitalizačnom pilieri nie je demografia až taká dôležitá. Ak by existoval iba ten, každý by si šetril sám na seba a nemuselo by ho trápiť, koľko ľudí sa mu bude o 40 rokov skladať na penziu.
To vie dobre aj Viera Tomanová a dobre to vedia aj pracovníci na ministerstve. V analýze sa totiž o zavedení druhého piliera píše: "Bez jeho zavedenia by bilancia systému vykazovala v dlhodobom horizonte výrazné deficity, akumulácia ktorých by sa v budúcnosti stala výrazným ekonomickým bremenom s rozsiahlymi negatívnymi dosahmi na celkový ekonomický rast." Skrátka, na ministerstve nie je tajomstvom, že ak by sa riešenie problému odložilo, v budúcnosti by štát musel na dôchodky doplácať oveľa viac. A keďže peniaze sa nepestujú v záhradke pred Úradom vlády, tie peniaze navyše by štát vybral od ľudí vo forme daní a odvodov.
Lenže ministerstvo prichádza práve s nápadmi, ako presunúť bremeno zo súčasnosti do budúcnosti. Keďže štart druhého piliera vyjde štát podľa odhadov na 500 miliárd až bilión korún, ministerstvo by rado ušetrilo, pretože desiatky miliárd navyše nemá. Tie peniaze, ktoré ušetrí teraz, budú chýbať neskôr, keď už Robert Fico nebude premiérom a Viera Tomanová nebude ministerkou práce. To však neznamená, že majú právo zľahčovať si situáciu a presúvať horúci zemiak svojim nasledovníkom.
Sociálni demokrati sú tí, ktorí sa rozhodli, že nebudú privatizovať a stopli tak príjmy, s ktorými počítali na financovanie dôchodkovej reformy ich predchodcovia vo vláde. Oni sú tí, ktorí sa rozhodli zainvestovať miliardy do zníženej DPH na lieky, oni zrušili poplatky v zdravotníctve a prihodili farmárom na dotácie...
Preto by bolo fajn, ak by dokázali pochopiť, že to, čo prejedia dnes, môže oveľa viac chýbať v budúcnosti. A je to jedno, že oni tu už nebudú.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.