Na úvod by som rád ozrejmil, že toto v žiadnom prípade nie je obhajoba Smeru. Je to o niektorých, politikoch, novinároch a dokonca aj ekonómoch, ktorí si pletú vysnívaný svet s tým skutočným. Tí s obľubou tvrdia, že viaceré kroky vlády nám zvýšia úročenie dlhu (či už sú to sociálne balíčky, zastropovanie veku odchodu do dôchodku atď).
Tento argument tu odznieva už niekoľko rokov. Keby bol pravdivý, tak sú rizikové prirážky pri úrokoch na verejný dlh odpálené niekde vo výšinách. Keď sa pozrieme na prirážky výnosov z desaťročných slovenských dlhopisov k nemeckým, tak tie sa v posledných rokoch pohybujú na mimoriadne nízkych úrovniach, niekde okolo 0,5 percentuálneho bodu. Začiatkom roka (teda po mnohých opatreniach, ktoré nám už mali predražiť obsluhu dlhu), boli dokonca určitý čas len tesne nad nulou:
Vývoj prirážok slovenských desaťročných dlhopisov k nemeckým (V percentuálnych bodoch)
Dôvody pre tento vývoj sú dva:
Po prvé, verejné financie na Slovensku sú v lepšom stave ako vo väčšine krajín eurozóny. Verejný dlh tesne nad úrovňou 50 percent HDP je šiesty najnižší v eurozóne a je pod hranicou 60 percent, ktorú určujú fiškálne pravidlá.
Deficit je navyše na úrovni, pri ktorom klesá verejný dlh. Pri aktuálnom, viac ako päťpercentnom nominálnom raste ekonomiky (čo je reálny rast ekonomiky + inflácia) a dlhu k HDP okolo úrovne 50 percent, stačí na pokles dlhu k HDP deficit na úrovni 2,5 percenta. V roku 2017 sme ho mali na úrovni jedného percenta. V takejto situácii zopár desatín HDP, ktoré idú na populistické opatrenia, investori skutočne riešiť nebudú.
Po druhé, je to garancia verejného dlhu zo strany ECB. Tá je dokonca ďaleko dôležitejšia ako verejné financie (pokiaľ teda nie sú katastrofálnom stave). Kým je ECB ochotná postaviť sa za dlh krajiny, tak investori nemajú veľa dôvodov nenakupovať nakupovať jej dlhopisy. A už vôbec nie, keď sa jedná o krajinu s dlhom v pomere k HDP pod 60 percent, ktorý navyše klesá, pokiaľ za neho dostanú o zopár desatiniek percentuálneho bodu viac ročne ako za nemecké dlhopisy, ktoré sú v eurozóne považované za bezrizikové.
Ukazuje to aj graf vyššie, ECB zaviedla garanciu v roku 2012 a presne odvtedy naše rizikové prirážky klesali až kým sa neustálili na minimálnych úrovniach, hoci sme tu nemali fiškálne najzodpovednejšiu vládu.
Neplatí ani argument, že pri o niečo nižšom dlhu by sme si požičiavali ešte lacnejšie. Aktuálne sú výnosy z našich 10-ročných dlhopisov len tesne nad francúzskymi, či rakúskymi. Tak lacno ako Nemci by sme si nepožičiavali ani pri prebytkovom rozpočte, pretože investori berú do úvahy aj ukazovatele typu veľkosť ekonomiky, či HDP na hlavu, v čom sa Nemecku v žiadnom prípadne porovnávať nemôžeme.
Táto garancia zo strany ECB zrejme bude trvať naveky. V opačnom prípade sa eurozóna rozsype. Čiže tento štít pre fiškálne menej zodpovedné vlády tu bude aj naďalej. Slovensko je v tomto smere malá ryba. Keď klesajú náklady na obsluhu dlhu Španielsku, Francúzsku či Portugalsku, ktoré majú verejné financie v ďaleko horšom stave ako Slovensko, tak je blbosť vyhlasovať, že úročenie našich dlhopisov porastie kvôli o niečo vyššiemu deficitu.
Týmto vôbec nechcem povedať, že fiškálna expanzia je dobrá vec. Náklady na obsluhu dlhu sú tak či tak dosť vysoké (ročne okolo 1,2 mld. eur) a tieto prostriedky sa dajú využiť ďaleko efektívnejšie, napr. v zdravotníctve alebo na stavbu diaľnic.
Čiže, čím je dlhu menej, tým lepšie. Skôr nabádam k tomu, aby sa ľudia, čo sa k tejto téme vyjadrujú, začali na svet dívať analytickou a nie ideologickou optikou. Keď chcú kritizovať vládne opatrenia, tak nech namiesto ideologicky skresleného veštenia budúceho vývoja úročenia nášho dlhu radšej riešia vyššie súčasné náklady na obsluhu dlhu, ktoré so sebou tieto deficitné opatrenia prinášajú.
Autor článku je Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers