Burzové rekordy drahej ropy

Revolúcia zázraku zvaného trhový mechanizmus sa pod pláštikom globalizácie šíri do celého sveta. Spolu s ňou, prirodzene, rast dopytu po rope industrializovaných krajín prekonáva rast ponuky. Takéto vysvetlenie však ľuďom nestačí. V nádeji, že analytici vyslovia číslo, ktoré nebude zabijakom rodinného rozpočtu a víkendových výletov autom mimo mesta, sa pýtajú: Kam až môže stúpnuť ropa a o koľko potom zdražie benzín? Ak nejaký expert alebo analytik konkrétnu odpoveď dá, zaklame. V neprebádaných vodách nevie nikto udať kurz k pevnine. Preto treba brať s rezervou pesimistické prognózy, podobné teórii trojciferných cien ropy, ktorou sa v posledných týždňoch "preslávila" investičná banka Goldman Sachs. Pravdou však je, že trh prahne po šanci testovať nové psychologické hranice a hľadá si zámienku. Keď tropická búrka Katrina dosahovala rýchlosť sotva 60 kilometrov za hodinu, ceny ropy sa hnali opreteky k hranici 70 dolárov za barel. Vtedy ešte nenaplnená hrozba, že prerastie do hurikánu a napácha vysoké škody na rafinérskych zariadeniach, bola odrazovým mostíkom k stále novším historickým maximám. Zvlášť počas sezóny hurikánov na sklonku leta je formovanie búrkových útvarov ako dar z nebies pre býčích investorov. Katrina prehrmela, ceny aj vďaka otvoreniu strategických zásobníkov klesli, ale na trhu s dlhodobo rastúcim dopytom ich bude treba doplniť. Vzniká tak ďalší dôvod na rast cien. Otázne je, kedy s týmto argumentom vyrukujú experti...
Sezóna hurikánov sa ešte neskončila, a tak sa čaká na Leslie, Lolu, Lilie alebo Ivana, nech už ten ďalší dôvod na vybičovanie cien pomenujú akokoľvek. Keď to nie je hurikán, nájde sa Deň práce (posledný motoristicky rušný víkend na konci leta), úmrtie kráľa Saudskej Arábie alebo bezpredmetná roztržka medzi americkým kazateľom a prezidentom Venezuely. Na trhu, ktorý počas posledných dvoch rokov hľadal rastový katalyzátor takmer každý deň, sa dôvod nájde vždy. Američania sklopia uši a do nového auta s objemom motora aspoň päť litrov tankujú hoci aj dvakrát drahšie. Na jednej strane za to môže bezohľadná loby automobiliek. Jej pečať je vtlačená aj do nového zákona, ktorý v USA do budúcnosti zvyšuje povinný dojazd ľahších automobilov na galón benzínu, ale nedotkne sa ťažkých, obľúbených a pažravých automobilov s veľkým objemom motora a pohonom všetkých štyroch kolies (napríklad legendárneho vozidla Hummer). Skutočný pôvod drahej ropy však treba hľadať ešte hlbšie. V júli priemerný Američan z disponibilných prostriedkov usporil -0,6 percenta. Zvykol si žiť na dlh. Žiť z peňazí, ktoré zaň v 90. rokoch zarábali akciové trhy. Po spľasnutí bubliny a poklese úrokov na polstoročné minimá sa prístup ku kapitálu ešte viac zjednodušil. Ďalšia bublina nafúknutá na trhu nehnuteľností cez lacné hypotekárne úvery na seba nenechala dlho čakať. Vysoké ceny ropy a benzínu preto nenarážajú na tzv. prah bolesti spotrebiteľov. Odrážajú nadspotrebu obyvateľstva a povestnú globálnu nerovnováhu celosvetového obchodu. Ako sme už niekoľkokrát spomenuli, čím neskôr sa začnú váhy vyrovnávať, tým viac to bude bolieť. Nás všetkých.