Ako postupuje globalizácia, a to s pomocou čoraz rýchlejších komunikácií, cestovania a silnejších nadnárodných korporácií, zdá sa, že vzniká kozmopolitná spoločenská trieda. Medzi týmito svetoobčanmi sa vytvára vzájomná lojalita, ktorá prekračuje národné hranice.
Nedávno som večeral so starostlivo vybranou skupinou profesionálov z "Yale World Fellows" zastupujúcich všetky významné krajiny sveta, ktorí na University of Yale strávia semester. Bol to zvláštny zážitok, pretože som si začal uvedomovať, že nikto z týchto ľudí vlastne nie je cudzinec. Zdalo sa, že sa dá s nimi rozprávať oveľa ľahšie než s miestnymi Američanmi, ktorí nás obsluhovali a prinášali nám jedlo.
Áno, kozmopolitná trieda nie je nič nové. Naopak, dnes už zosnulý sociológ Robert K. Merton pred 50 rokmi vo svojej klasickej knihe "Sociálna teória a sociálna štruktúra" opísal výsledky v prípadovej štúdii vplyvných ľudí v typickom americkom meste Rovere, v štáte New Jersey. Sociológ si zvolil toto maličké mesto, aby tu skúmal, ako spolu ľudia nadväzujú vzťahy a vzájomne sa ovplyvňujú. Podobne ako biológovia študujú miniatúrne červy, ktoré sú tvorené niekoľkými stovkami buniek, aby tak zisťovali, ako sa každá z buniek viaže k organizmu ako celku.
Merton objavil presvedčivý vzorec. Zdalo sa, že vplyvní obyvatelia mestečka Rovere sú striktne rozdelení na: 1. "vplyvné osoby kozmopolitné", ktoré si bežne hľadajú smer s ohľadom na svet všeobecne a 2. "vplyvné osoby lokálne," ktoré sa orientujú s ohľadom na svoje mesto. Ako so svojimi spolupracovníkmi postupne robil s ľuďmi interview, odlišnosť medzi týmito dvoma skupinami sa stávala čoraz zaujímavejšia a významnejšia.
Merton nehovoril, že skupina "kozmopolitní vplyvní" by mala nejaký vplyv mimo Rovere -- čo zrejme nikto z nich ani nemal. Čo ich odlišovalo, bolo stereotypné vnímanie okolia, ktoré sa viazala k ich osobnej identite. Keď Merton viedol s ľuďmi rozhovor, akékoľvek témy kozmopolitným osobnostiam pripomínalo svet všeobecne. Tým "lokálnym" všetko pripomínalo to či ono u nich v meste. Kozmopolitné osobnosti, tvrdil Merton, zvyčajne svoj úspech opierali o všeobecné znalosti, lokálne vplyvní sa ale spoliehali na priateľov a konexie.
Kozmopolitné osoby často nemali záujem zoznamovať sa s novými ľuďmi v meste, lokálne osobnosti chceli zasa spoznať každého. Svetoobčania z Rovere mali tendenciu prijímať pracovné pozície v miestnej samospráve, ktorá odrážala ich všeobecnú kvalifikáciu: v zdravotníctve, školstve resp. bytovom hospodárstve. Lokálne osobnosti sa často vyskytovali v pozíciách, ktoré si vydobyli vďaka svojej popularite: komisár zodpovedný ta stav ciest, starosta alebo člen obvodného úradu. Kozmopolitné osobnosti v meste sú ako lekárski špecialisti; lokálne osobnosti sú ako rodinný lekár. Merton usúdil: "Zdá sa, že kozmopolitná vplyvná osoba má podporu, pretože vie a pozná , a lokálne vplyvná osoba, pretože chápe a rozumie."
Lokálne osobnosti, zistil Merton, hovorili o svojom meste s láskou, ako by išlo o jedinečné a výnimočné miesto a často tvrdili, že by nikdy neodišli. Svetoobčania sa vyjadrovali tak, ako by mohli odísť kedykoľvek.
Čo platilo pred polstoročím, v Mertonovom období, začína byť holou pravdou v súčasnej globalizovanej ekonomike. Za mimoriadne pozoruhodný považujú pocit lojality, ktorý sa rodí medzi svetoobčanmi. Po večeri so svetovými štipendistami Yaleovej univerzity mi kolega z Namíbie výbornou a uvoľnenou angličtinou vychválil rekreačné domčeky, ktoré by som v jeho domovine mohol nájsť (a dokonca kúpiť). Mal som pocit, že by som s ním azda mohol nadviazať vzťah, ktorý by šiel proti záujmom miestneho obyvateľstva Namíbie. Dokázal som si predstaviť, že by som výzvu prijal; a keby som tak urobil, stali by sme sa prirodzenými spojencami.
Dumal som, prečo sa to v súčasnosti deje v takomto meradle. Svoju rolu tu očividne hrajú dokonalejšie komunikačné technológie. Nakoľko však vysvetľujú dojem, že rozdiel medzi svetoobčanmi a miestnymi ľuďmi je teraz o toľko väčší?
Musíme si uvedomiť, že jednotlivci sa rozhodujú, či chcú hrať úlohu svetoobčana alebo miestneho človeka a ako mnoho chcú do tejto úlohy investovať. Ľudia dráhu svetoobčana alebo miestneho človeka si vedome zvolia, a to podľa svojich osobných vlôh a možných prínosov danej voľby. V 21. storočí nevytvára informačný vek príležitosť iba na to, aby sa človek ako kozmopolitný profiloval iba duchom a orientáciou, ale tiež, aby vytváral pevné zväzky s ďalšími svetoobčanmi. Kozmopolitní občania majú spoločné zážitky: komunikujú priamo jeden s druhým naprieč celou planétou. Mnohí kozmopolitní ľudia po celom svete teraz hovoria anglicky, novou "lingua franca".
Pojem "globálna dedina" ako prvý spopularizoval kanadský expert v odbore komunikácií Marsahall McLuhan v 60. rokoch minulého storočia a reflektoval tak vtedajšie výkonné komunikačné médiá. McLuhan ale nemohol predvídať kozmopolitnú triedu, lebo nemohol očakávať ohromný rozvoj priamych medziľudských komunikačných médií, ktoré kozmopolitným ľuďom po celom svete umožňujú uzatvárať priateľstvo.
Svetoobčania väčšinou bohatnú a ich majetok im zasa pomáha sa kozmopolitne vymedzovať. V súčasnom svete sa teda ekonomická nerovnosť pociťuje odlišne. Možno sa to prijíma rezignovane, lebo kozmopolitná trieda je príliš amorfná a zle definovaná, takže sa nemôže stať cieľom sociálneho hnutia. Kozmopolitná trieda nemá žiadneho hovorcu ani žiadnu organizáciu, ktorú by bolo možné obviniť z toho, čo sa deje.
O budúcnosť mám strach. Ako sa bude kozmopolitná trieda správať, keď jej úloha vo svetovej ekonomike bude čím ďalej významnejšia? Ako necitliví začnú byť voči ľuďom, s ktorými žijú v susedstve? A čo je najdôležitejšie, ak sa objaví nenávisť lokálnych ľudí voči kozmopolitom, aké politické dôsledky to prinesie?.
Robet J. Shiller, profesor ekonómie, University of Yale, USA