Názor: Obnovená koalícia s ručením obmedzeným

Ukrajinci sa napokon dočkali ťažkého a chaotického zrodu parlamentnej koalície. Stalo sa tak vo chvíli, keď už strácali nádej, či sa sformuje v ústavou predpísanej lehote. A takmer do posledného momentu nebolo isté ani jej zloženie. Vo štvrtok dopoludnia sa však hra nervov predsa len skončila - teda aspoň zatiaľ, lebo na Ukrajine už v blízkej budúcnosti nemusí platiť to, čo dnes vyzerá byť jasné.
Tri sily oranžovej revolúcie, ktoré po vlaňajšom škandálnom rozchode a odvolaní vlády Julije Tymošenkovej dostali v marcových voľbách od voličov ešte jednu a zrejme už poslednú šancu na pokračovanie spoločného vládnutia. Konečne sa odhodlali podpísať dohodu o vytvorení parlamentnej koalície a sformovaní vlády. Došlo k tomu až takmer tri mesiace po voľbách a len necelé dva dni pred uplynutím 30-dňového termínu od ustanovujúceho zasadania novozvoleného parlamentu, ako to určuje upravená ústava.
V opačnom prípade by mal prezident Viktor Juščenko plné právo zákonodarný orgán rozpustiť, čo by znamenalo nové voľby. Aj keby ho hlava štátu nevyužila, ohrozilo by to legitimitu novej vlády a krajinu by musela podľa všetkého spravovať dočasná alebo úradnícka vláda. Táto krajná možnosť už však nie je aktuálna.
Pre krajinu je dobrou správou, že má koalíciu, aj keď až v hodine dvanástej a po zdĺhavých politických intrigách. Jej traja účastníci - Blok Julije Tymošenkovej, proprezidentský blok Naša Ukrajina a socialisti - dospeli ku kompromisnej dohode po vzájomnom verejnom osočovaní a spochybňovaní zámerov. Takže je vlastne zázrak, že sa nakoniec a pod tlakom času zhodli na programových zásadách a rozdelení zodpovednosti.
Oranžové zloženie koalície zrejme poteší tých ukrajinských voličov, ktorí napriek veľkému rozčarovaniu z doterajšej činnosti Juščenka a jeho stúpencov ešte nestratili celkom nádej na lepšie časy. To bude možné iba vtedy, ak staronoví spojenci potlačia rozpory a stále silnú podozrievavosť vo svojich radoch a začnú sa už vážne venovať ekonomickým a sociálnym problémom v krajine. Tie totiž počas uplynulého pol druha roka veľmi zanedbali, čo sa okamžite prejavilo na zhoršení situácie a rýchlom náraste cien. A zákonite aj na hlbokom prepade dôvery obyvateľstva k novej moci.
Troch účastníkov oranžovej koalície spájal najmä opozičný boj proti režimu Leonida Kučmu, no okrem mocenských ambícií už nemajú spoločných záujmov až tak veľa. Vzájomné súperenie biznismenov najmä v radoch Našej Ukrajiny a Tymošenkovej bloku viedlo vlastne aj k minuloročnej kríze v ich tábore. A že nedôvera medzi nimi naďalej pretrváva, hoci sa to snažia popierať, o tom svedčí aj spôsob plánovaného hlasovania v parlamente o kandidatúre Tymošenkovej opätovne za premiérku a zástupcu Juščenkovej strany podnikateľa Petra Porošenka za predsedu parlamentu.
Naša Ukrajina totiž chce, aby sa o oboch hlasovalo spoločne v jednom balíku, aj keď to nie je celkom v súlade s rokovacím poriadkom parlamentu. Už len obe spomínané osoby, hlavné postavy vlaňajšieho škandálu, sú zdrojom pochybností o stabilné fungovanie koalície. Tá má síce v 450-miestnom parlamente spolu 243 poslancov, čo je väčšina rozdielom osemnásť hlasov, no pri nezhodách ani to nemusí byť rozhodujúce.
Ak obnovená koalícia svoju zodpovednosť pred krajinou nezvládne, otvorí cestu k moci v najbližších voľbách - predčasných alebo riadnych - o päť rokov Strane regiónov expremiéra Viktora Janukovyča. A to by mohlo znamenať nielen návrat bývalých stúpencov starého režimu k moci, ale možno aj odklon z cesty demokratizácie, prehlbovania spolupráce s Európou a následne opätovnú silnejšiu orientáciu na susedné Rusko. Takže v hre je príliš silná stávka na to, aby si oranžoví aj v budúcnosti mohli dovoliť zahrávať sa s budúcnosťou krajiny. Najbližšie obdobie ukáže, či si to vôbec uvedomujú.