Priznanie

Priznanie prezidenta USA, že tajné väzenia CIA existujú, vyvoláva vlnu otázok o spoluúčasti európskych krajín na "amerických metódach" boja proti terorizmu.
Prvý nápor výčitiek Európskeho parlamentu a Rady Európy, že takéto väznice sú v rozpore s medzinárodným právom, narazil v polovici roka na druhej strane Atlantiku na múr odmietnutia. Biely dom ich označil za nepostačujúce pre spoľahlivú ochranu proti svetovému terorizmu a vyhradzuje si právo brániť sa účinnejšími prostriedkami.
Žiadna defenzíva však nebýva dokonalá. Odhodlaní a vytrvalí ju časom prerazia a obrancovia potom buď spevňujú vozovú hradbu, alebo hľadajú preventívne riešenia. George W. Bush sa päť rokov sústreďoval na zaťahovanie skrutiek obrany -- a tragédia z 11. septembra 2001 sa na americkej pôde už nezopakovala. Cena, ktorú za to Američania a ich európski spojenci zaplatili, bola vysoká. Rozsah slobôd v demokratickej spoločnosti sa dostal do nepriamej úmery s interpretáciou pojmu "národná bezpečnosť".
Bush teraz vyložil karty na stôl. Aj Európanom by pomohla verejná debata, či zákonodarcovia majú odobriť takúto spoluprácu svojich národných bezpečnostných zložiek s CIA. Priznanie totiž podľa amerického prezidenta nebude mať dôsledky na zrušenie tejto praxe.
Ak by Európania chceli postupovať iným spôsobom, otvára sa im príležitosť. Čína a moslimské štáty neustále apelujú na zlepšenie prevencie. Z krátkodobého hľadiska je to neistá cesta bez záruky úspechu. Z dlhodobého však iná aj tak zrejme neexistuje, ak sa demokratický svet nechce vzdať základných slobôd a strážiť sa až do totálnej stuhnutosti.