Donald Trump je plný nekonzistentností v ekonomickom myslení, ale aj v porozumení finančným trhom. Keď niekto nerobí, to čo by podľa neho robiť mal, stáva sa nepriateľom. Následky pocíti celý svet.
Paradox ekonomického rastu
Prvou obrovskou vecou, ktorú Trump vo svojej predvolebnej kampani sľúbil, bolo radikálne zníženie korporátnych daní. Nakoniec sa mu to podarilo a americké firmy šetria stovky miliárd na daniach. Cieľom bolo naštartovať ekonomický rast podobne, ako sa to podarilo Reaganovi v 80. rokoch.
Pred 40 rokmi svetom lomcovala inflácia. Tá po ropných krízach vymazala mnoho vládnych ale aj súkromných dlhov, a svetová ekonomika mohla začať rásť pod vplyvom nového dlhu. Práve ten výrazne podporil obdobie dvadsaťročnej ekonomickej prosperity.
V súčasnosti je však situácia odlišná - svet je zadlžený až po uši. Potenciál rastu svetovej ekonomiky je kvôli tomuto dôvodu omnoho nižší, ako bol v 80. rokoch. Zníženie korporátnych daní primárne nestimuluje firmy k novým investíciám, ale k pokračujúcim spätným odkupom svojich akcií.
Potenciál zvýšiť americký ekonomický rast znížením korporátnych daní je ilúzia. Dlh sa len prelial na vládu. Trump svojou daňovou reformou pomohol akcionárom, no zhoršil udržateľnosť verejných financií. Ekonomický rast, aký malo zníženie daní priniesť, neprišiel. Dlh však ešte vzrástol.
Paradox ropy
Pozitívne stimuly z Trumpových reforiem sa krátkodobo prejavili na americkom raste v posledných štyroch kvartáloch, no pomaly odznievajú. Naopak, dlhodobá politická snaha Trumpa o potrestanie Iránu zavedením nových sankcií pomohla zvýšiť ceny ropy.
Ropa Brent za posledný rok vzrástla o 60 percent. Jej súčasné vyššie ceny kontrujú pozitívnym stimulom z daňovej reformy. Aj to je dôvod, prečo Trump nalieha na Rusko a Saudskú Arábiu, aby zvýšili jej produkciu. OPEC podľa neho manipuluje cenu ropy. Neamerickí producenti sú razom nepriatelia.
Paradox obchodu
Ešte neistejšiu hru rozpútal Trump v súvislosti s obchodným deficitom USA. Podľa neho je obchodný deficit zlý. A to aj napriek tomu, že USA zaň platí svojou vlastnou menou. Každý, kto dosahuje voči USA obchodné prebytky je nepriateľom, od Kanady až po Čínu. Na všetkých treba uvaliť clá.
Americká administratíva verí, že krátkodobé obchodné tenzie povedú k dlhodobým ústupkom najväčších obchodných partnerov. No momentálne situácia vyzerá skôr tak, že obchodné napätie bude ešte eskalovať. Budú to americké korporácie, ktoré prídu o mnoho zo svojich ziskov.
Paradox dolára
Odkedy Trump začal hovoriť o 20 percentných clách na čínske tovary, juan oslabil o takmer 7 percent. Jeho slabšie úrovne vymazali až tretinu cenovej nevýhody čínskych exportérov. A to nie je všetko. S tým, ako sa globálny ekonomický výhľad zhoršuje pod vplyvom obchodných vojen, dolár posilňuje.
Silnejší dolár ešte viac znižuje americký export. A tak sa nemôžeme čudovať, že Trump začal útočiť na centrálne banky, ktoré podľa neho manipulujú úrokové sadzby, čím oslabujú svoje meny. Najväčším nepriateľom sú centrálne banky, ktoré držia nulové úroky – európska a japonská centrálna banka.
Nepriatelia všade na vôkol. Kto vyhrá túto vojnu: svet alebo americký prezident?