Francúzsky prezident V. Giscard d´Estaign v roku 1975 inicioval vznik skupiny G5 -- najpriemyselnejších krajín -- kam patrili Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, USA a Japonsko.
O rok neskôr pristúpili Kanada a Taliansko. V roku 1998 na základe intervencií vtedajšie prezidenta USA Billa Clintona rozšírili skupinu na G8 -- o Rusko.
Každoročné stretnutie hláv štátov vyvoláva zmiešané reakcie. Organizátori hovoria o zodpovednosti politikov riešiť globálne potreby a krízy. História stretnutí ukazuje, že na týchto summitoch neboli nikdy schválené významné dokumenty, ktoré by zásadným spôsobom riešili globálne potreby. Naopak, veľmi často návrhy vyslovené na jej rokovaniach upadli do zabudnutia. Ako dobrý príklad možno uviesť deklarovanú pomoc Afrike na summite vo Veľkej Británii spred dvoch rokov, ktorá sa aj tak nerealizovala.
Pôvodný cieľ stretnutí sa zmenil na všeobecné deklaratívne vyhlásenia, ktoré neriešia skutočné problémy, ale ich odkladajú. Na druhej strane stoja antiglobalisti, ktorí počas stretnutí G8 prejavujú svoju nespokojnosť so svetovým ekonomickým a politickým smerovaním. Tí sú často nesprávne vnímaní ako iba tí, ktorí podpaľujú autá a rozbíjajú výklady obchodov a fastfoodov... Nie, niektorí antiglobalisti, ako napr. Attac, sú rozumnou alternatívou dnešných vládnych modelov a niektoré myšlienky antiglobalistov sa stali súčasťou vládnych politík, napríklad Tonyho Blaira -- spôsoby finančnej pomoci Afrike.
Globalizácia je všadeprítomná, a teda sa celosvetovo legalizovala, a presadiť akýkoľvek alternatívny program je veľmi zložité. V neposlednom rade chýba antiglobalistom osobnosť, ktorá by ich roztrieštenosť zjednotila a koncentrovala ich úsilie.
Klimatické zmeny
Ako dobrý príklad možno uviesť Ala Gora, bývalého viceprezidenta Spojených štátov, ktorého zásluhou dochádza k pozitívnej zmene vnímania dôležitosti znižovania skleníkových emisií americkou verejnosťou. A to je jeden z dôvodov, prečo aj prezident George W. Bush mení svoj odmietavý postoj k tejto otázke.
Štáty EÚ na rozdiel od Američanov podpísali Kjótsky protokol o znižovaní emisií a tlačia na znižovanie emisií CO2. Únia zaviedla kvóty pre jednotlivé členské krajiny, ale aký to ma zmysel, keď najväčší "producenti" emisií nechcú ani počuť o konkrétnych číslach vedúcich k menšiemu znečisteniu atmosféry. Ešte jeden rozdiel je medzi Európou a USA. EÚ chce ihneď začať s redukciou znečisťovania, ale Američania zdôrazňujú, že vývojom nových zelených technológií za 15 až 20 rokov znížia produkciu emisií. Prekvapením (dobrým) z Heiligendammu je ale to, že Lídri G8 , vrátane G.Busha sa dohodli na znížení emisií kysličníku uhličitého o 50 percent do roku 2050. Všetko tak smeruje k úspešnému decembrovému summitu OSN v Indonézii a k príprave nového rozšíreného protokolu o emisiách. Jednoducho asi už Bush konečne akceptoval tlak verejnej mienky a neodkladá riešenie tohto problému až na koniec svojho v januári 2009.
Americká hegemónia
Už George Bush senior vo svojom prejave v Pentagone (1990) vyhlásil, že nič nemôže nahradiť morálnu autoritu, a táto nemôže byť účinná bez sily. A to bolo obdobie, v ktorom sa stala Amerika hegemónom svetovej politiky. Aj preto sú prekvapujúce vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý chce vrátiť dejiny do minulého storočia tvrdením, že Európa sa pod vplyvom americkej protiraketovej obrany stane sudom pušného prachu posväteným americkým imperializmom.
Rusko už za Michaila Gorbačova a jeho myšlienky Európskeho domu pod strechou OBSE chcelo rozdeliť Európu a dnes to skúša znova. Ale na tomto summite G8 došlo k zmierneniu rétoriky a Putin ponúkol Američanom, aby časť protiraketového štítu (vyzerá to na radarovú časť, ktorá by mala byť v Česku) vybudovali v Azerbajdžane.
Putin to má na summite ťažké, pretože je rozhádaný nielen s USA, ale aj s európskymi politikmi. Veľkou chybou pri rokovaniach s Ruskom je miešanie obchodu s demokraciou. Dá sa predpokladať, že Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy spolu s Bushom aj Heiligendamme budú zdôrazňovať demokratické princípy a ich fungovanie v Rusku. Merkelová a José Barroso to v Samare nedávno jasne a aj medzi riadkami Putinovi povedali, že sa nespráva podľa ruskej ústavy a medzinárodného práva. Summit G8 v Heiligendamme ale určité splní svoju úlohu: ako fórum, kde sa problémy zmierňujú, a nie vyostrujú. Prvé dohody a zmena rétoriky to potvrdzujú.
Pavol JUSKO, Výbor pre medzinárodné vzťahy