Samosprávne kraje z východného Slovenska navrhujú, aby sa od roku 2007 o využívaní fondov Európskej únie nerozhodovalo centrálne z Bratislavy, ale priamo v jednotlivých regiónoch. Presun týchto rozhodovacích právomocí na vyššie územné celky je určite logickým riešením, ktoré môže priniesť vyššiu efektívnosť pri využívaní eurofondov.
Ľudia v regiónoch poznajú svoje reálne potreby a kritické miesta určite lepšie ako ministerskí úradníci a odborné komisie, ktoré o schvaľovaní projektov rozhodujú z Bratislavy. Navyše schvaľovanie projektov priamo v miestach, kde sa aj realizujú, by mohlo byť omnoho pružnejšie a lepšie by zohľadňovalo skutočné problémy a potreby. Z tohto hľadiska je navrhovaný model rozhodovacích právomocí chvályhodnou iniciatívou, ktorá by mohla reálne prispieť k znižovaniu stále sa prehlbujúcich regionálnych rozdielov.
Na druhej strane sa však treba otvorene pýtať a diskutovať o tom, či vyššie územné celky sú naozaj dostatočne pripravené zobrať si na plecia takýto veľký diel zodpovednosti. Už v súčasnosti je zrejmé, že medzi jednotlivými krajmi existujú niekedy až priepastné rozdiely v miere etického správania poslaneckých zborov a najmä v oblasti transparentného rozhodovania o veciach verejných.
Uprednostňovanie súkromných, skupinových a straníckych záujmov je stále bežnou praxou, ktorá síce nie je vždy stredobodom pozornosti verejnosti a médií, avšak to ešte neznamená, že neexistuje. Obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní, schvaľovanie nevýhodných zmlúv či prenájmov, ako aj ďalšie problematické okruhy sú vážnou hrozbou, ktorá sa môže prejaviť i pri posudzovaní projektov financovaných z fondov Európskej únie. Tieto skutočnosti však treba posudzovať komplexne a v žiadnom prípade by nemali byť kľúčovým argumentom proti prenosu kompetencií na regionálnu úroveň.
To, že poslanci niektorých regionálnych zastupiteľstiev konajú netransparentne či klientelisticky, nie je spôsobené len absenciou etických hodnôt, ale najmä nastavením kontrolných a rozhodovacích mechanizmov, ktoré to umožňujú. Delegovanie právomocí o otázkach eurodotácií na VÚC by preto malo byť jednoznačne podmienené maximálnou nestrannosťou a nezávislosťou hodnotiacich komisií, ktoré o dotáciách v konečnom dôsledku rozhodujú. Riziko, že o výbere projektov nerozhodne ich kvalita, ale záujmy lokálnych straníckych a zároveň lobistických skupiniek, je totiž stále priveľké.